Minimálne vzdelanie starostu je podľa Lipšica protiústavné

BRATISLAVA / Starostovia a primátori by mali mať podľa poslancov Smeru a KDH minimálne stredné vzdelanie. Kandidáti do týchto funkcií tak budú musieť svoje vzdelanie dokladovať. Návrh sa však nepozdáva poslancom z Novej väčšiny. Daniel Lipšic ho považuje za nedemokratický a protiústavný.

Vzdelaní starostovia

Návrh predstavili poslanci Smeru-SD Dušan Bublavý, Ľubomír Petrák a Anton Martvoň. "Predpokladom na výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania," uvádza sa v návrhu. Vzdelanostné minimum sa bude týkať starostov a primátorov už v nadchádzajúcich jesenných komunálnych voľbách.

Kandidát na starostu tak bude musieť preukázať, že spĺňa predpoklady pre výkon funkcie, o ktorú sa uchádza. Pripraviť si bude musieť kópiu dokladu o získanom vzdelaní, ktoré musí byť minimálne stredné.

Požiadavku minimálne stredného vzdelania pre kandidátov na starostu alebo primátora navrhol ešte pred Smerom predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Zajac.

Funkcia starostu je podľa neho výkonnou funkciou, v ktorej rozhoduje o verejných financiách. Kandidát by mal preto mať aspoň základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci ako aj o finančnom hospodárení.

Podľa Zajaca negramotní starostovia, ktorí nevedia podpísať príkazy na úhradu alebo prečítať zápisnice zo zastupiteľstiev, nemajú vo funkciách čo robiť.

Proti demokracii

Tento návrh sa nepozdáva poslancom z NOVA, ktorí chcú vzdelanostný cenzus pre starostov a primátorov napadnúť na ústavnom súde. Predseda NOVA Daniel Lipšic verí, že získa potrebných tridsať poslaneckých podpisov.

"Je to zjavne protiústavné. Väčšina rozhoduje vo voľbách, o tom je demokracia. Väčšina si môže zvoliť kohokoľvek," povedal pre noviny.sk Daniel Lipšic. "Ak ide o iné pozície v polícii alebo štátnej správe, je to v úplnom poriadku," pokračuje. "Poslanci o tom museli vedieť," dodal Lipšic.

Podľa Lipšica sa tento problém dá riešiť aj inak. Upozornil, že v niektorých krajinách súd môže odňať právo samosprávy, ak sú nefunkčné, ak si ľudia zvolia zástupcov, ktorí znefunkčnia samosprávy. "Ale nie je možné zaviesť, že na nejakú funkciu je potrebné nejaké vzdelanie. V demokracii je to cesta do slepej uličky. Dnes sa urobil krok proti demokracii," vyhlásil.

Podľa Zajaca takéto ustanovenie nie je protiústavné. Podľa neho štát môže podľa zákona nariadiť obciam určité ustanovenia. "Stretávame sa v niektorých obciach s tým, že starosta nevie čítať a písať. Pri tom vykonáva prenesený výkon štátnej správy. V štátnej správe požadujeme na takýchto funkciách vysokú školu druhého stupňa" povedal Zajac.

Návrh je správny aj podľa ústavného právnika a bývalého sudcu Ústavného súdu Jána Drgonca. "Nemali by sme obsadzovať úrady ľuďmi, ktorí nedokončili školy," myslí si Drgonec. "Určiť vzdelanie ako podmienku výkonu funkcie je správne," uviedol pre noviny.sk.