Spoluprácu krajín V4 najviac podporujú Slováci, vyšlo z prieskumu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Spoluprácu Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska v rámci zoskupenia Vyšehradskej štvorky podporujú najviac Slováci. S odstupom nasledujú Česi. V Maďarsku a Poľsku za dôležitú a zmysluplnú označila spoluprácu V4 zhodne menej než polovica obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorú zverejnil bratislavský Inštitút pre verejné otázky.

Spoluprácu medzi krajinami V4 za dôležitú považuje 70 percent Slovákov, v roku 2003 to bolo 75 percent obyvateľov krajiny. V Českej republike v sledovanom období podiel zástancov V4 naopak stúpol zo 46 na 51 percent. V Maďarsku klesol na 43 percent a v Poľsku na 41 percent, v minulosti v oboch krajinách pritom zástancovia V4 prevažovali.

"V polovici 90. rokov bola česká spoločnosť premiantom demokratickej konsolidácie a transatlantickej integrácie, menej sa zaujímala o spoluprácu v rámci regiónu. Dnes je situácia iná. Na úrovni politických elít možno vidieť väčší záujem o vyšehradskú spoluprácu, čo sa prejavuje aj v názoroch verejnosti," uviedli autori projektu.

Regionálna veľmoc

Vysoký podiel priaznivcov V4 na Slovensku sociologička Oľga Gyárfášová zdôvodnila tým, že pre Bratislavu bola táto spolupráca významná už na konci 90. rokov, kedy sa krajina snažila vystúpiť z tieňa vlády autoritárskeho premiéra Vladimíra Mečiara.

"Pokles v Poľsku súvisí s tým, že Poľsko ako najväčšia z vyšehradských krajín je možno vnímaná ako regionálna veľmoc a pozerá sa možno za hranice Vyšehradu. Pokles v Maďarsku nie je tak výrazný, ale môže súvisieť s politickou zmenou," povedala Gyárfášová k sondáži, ktorú Inštitút pre verejné otázky uskutočnila vlani.

Obyvatelia V4 za najdôležitejšiu označili ekonomickú a obchodnú spoluprácu štyroch stredoeurópskych krajín, ako aj spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti a pri presadzovaní spoločných záujmov v Európskej únii.

Vyšehradská skupina vznikla podpisom deklarácie 15. februára 1991 v maďarskom Visegráde. Tento rok slávi 25. výročie založenia. Jej cieľom bola okrem iného likvidácia pozostatkov komunistického bloku v strednej Európe. Dôležitú úlohu zohrala pri rokovaniach o vstupe členov do NATO a Európskej únie.

"Vyšehradská štvorka teraz čelí iným výzvam. výzvy sú spoločné ohľadne Európskej únie. Pre V4 by bolo najlepším riešením, aby sa ich postoje nelíšili," povedal šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.

Rôzne postoje k USA a Rusku

Vyšehradské krajiny sa podľa prieskumu dlhodobo líšia svojimi postojmi k Spojeným štátom a Rusku. "Hoci všetky štyri krajiny sú členmi NATO, dôveru ku kľúčovej krajine transatlantického spoločenstva, USA, pociťujú v rozdielnej miere. Najvyšší je v Poľsku (dôveruje 50 percent) a najnižší je na Slovensku (27 percent). Na druhej strane poľská verejnosť prechováva najvyššiu nedôveru voči Rusku, naopak najväčšiu dôveru mu prejavujú Slováci," uviedol Mesežnikov. Podľa sondáže Rusku dôveruje 17 percent Čechov, opačný názor zastáva 52 percent tamojších obyvateľov. V názore na Spojené štáty prevažuje u Čechov dôvera (41 percent), zatiaľčo nedôveru vyjadrilo 24 percent respondentov.

Najviac Čechov (79 percent) dôveru Slovákom. Podľa prieskumu to platí aj opačne. Sedemsediatosem percent Slovákov má dôveru voči obyvateľom Českej republiky.

Téme sa venovala Mária Dulaiová: