Toto všetko stihol slovenský prezident Andrej Kiska

BRATISLAVA / Od vymenovania Andreja Kisku za prezidenta Slovenskej republiky (SR) uplynie v pondelok 22. septembra sto dní. Andrej Kiska je v poradí štvrtým prezidentom SR v ére jej samostatnosti a prezidentom sa stal po tom, ako 29. marca 2014 v druhom kole prezidentských volieb získal 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov.

Porazil tak súčasného premiéra Roberta Fica, ktorý dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Funkciu prezidenta SR prevzal 15. júna 2014 a je prvým nestraníckym prezidentom v ére samostatnej Slovenskej republiky.

Sociálna politika

Manažér a podnikateľ, ktorý spoluzakladal niekoľko finančných spoločností, založil v roku 2006 neziskovú charitatívnu organizáciu Dobrý Anjel, ktorá pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa vinou závažného, život ohrozujúceho ochorenia dostali do ťažkej finančnej situácie a je dnes najúspešnejšou nefiremnou charitou na Slovensku.

Andrej Kiska už v prezidentskej kampani uvádzal, že sa dlhé roky stretával s korupciou, nekompetentnosťou štátnych úradníkov a so zlyhávaním súdov a aj preto sa rozhodol kandidovať na tento post.

Sociálny rozmer má i jeho účinkovanie v úrade prezidenta SR. Už v deň svojej inaugurácie Andrej Kiska, po tom, ako sa ujal úradu, podával v záhrade Grassalkovichovho paláca obed ľuďom bez domova, seniorom využívajúcim opatrovateľské služby a mladým ľuďom, ktorí vyrastali v detských domovoch.

Každý mesiac venuje ľuďom v núdzi svoj plat a jeho rozdelenie vždy podrobne uvádza na svojej internetovej stránke. Andrej Kiska vyjadruje podporu angažovaným a a talentovaným ľuďom, zaujíma sa najmä o ťažko chorých, činnosť nemocníc, o školy. VIAC TU: Kiska drží slovo. Desiatim rodinám rozdal augustový plat

Zahraničná politika

Na rozdiel od predsedu vlády Roberta Fica, ktorý sankcie voči Rusku pre pretrvávajúcu krízu na Ukrajine považuje za nezmyselné, sa Andrej Kiska vyjadril za tieto opatrenia. Na svojom profile verejného činiteľa na sociálnej sieti Facebook vyhlásil, že obchodné záujmy nesmú byť nadradené základným hodnotám slobody a demokracie.

Vyjadril sa, že naša história nám dáva povinnosť byť krajinou, ktorá stojí pri ochrane slabších. V prípade, že nejaká krajina hrubo poruší medzinárodné právo alebo poruší ľudské práva, demokratická časť sveta musí prijať účinné opatrenia. "Sankcie pre nás môžu znamenať aj istú ekonomickú stratu a všetci chceme veriť, že prechodnú a dočasnú, ale musíme byť pripravení túto stratu prijať," vyhlásil Kiska.

Andrej Kiska bol počas prvých sto dní v úrade na štyroch oficiálnych zahraničných cestách. Tak ako jeho predchodcovia, ani on neporušil tradíciu a ako cieľ svojej prvej oficiálnej cesty do zahraničia si 9. júla zvolil Česko.

Český prezident Miloš Zeman, napriek tomu, že pred slovenskými prezidentskými voľbami otvorene podporil premiéra Roberta Fica vtedy povedal, že v politike existuje pojem personálna chémia, čo znamená nadviazanie priateľských vzťahov.

Slovenský prezident dodal, že "oboch spája záujem ľudí našich krajín, to, čo potrebujú občania našich krajín. Pán prezident to volá chémia, ja to volám ľudský súzvuk," vyhlásil slovenský prezident. VIAC ČÍTAJTE TU: Kiska so Zemanom velebili vzťahy krajín, sú excelentné

Druhá oficiálna cesta Andreja Kisku do zahraničia viedla 15. júla do Varšavy, kde sa stretol s prezidentom Bronislawom Komorowským a s ďalšími najvyššími ústavnými činiteľmi Poľska. VIAC SA DOZVIETE TU: Kiska navštívil Poľsko, precvičil si aj jazyk

Tretia 17. júla do Viedne, kde rokoval s rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom a s primátorom Viedne Michaelom Häuplom.

Koncom júla sa prezident Slovenska Andrej Kiska v Berlíne stretol s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom a primátorom Berlína Klausom Wowereitom.

Pracovne sa prezident Kiska stretol so svojimi zahraničnými partnermi 16. júna v Budapešti, kde sa konalo stretnutie prezidentov krajín V4 aj Nemecka, 22. júla vo Varšave, kde prezidenti Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Bulharska, Rumunska, Estónska, Litvy a Lotyšska rokovali o potrebe posilniť vojenskú infraštruktúru vo východnej Európe a pred niekoľkými dňami, 16. septembra, rokoval vo Varšave s poľským prezidentom Bronislawom Komorowským.

Začiatkom septembra sa Andrej Kiska zúčastnil na summite NATO vo Walese vo Veľkej Británii. Prezident SR bol vedúcim slovenskej delegácie, pričom išlo o prvý summit Aliancie, na ktorom sa nová hlava štátu zúčastnila.

Na záver summitu NATO Andrej Kiska povedal, že Slovensko nebude do roku 2016 znižovať rozpočet na obranu a do roku 2020 bude tento rozpočet zvyšovať tak, že dosiahne výšku priemeru v krajinách Severoatlantickej aliancie, ktorá predstavuje 1,6 percenta HDP. Zvýšenie rozpočtu by však minister Glváč nemal ako minúť. 

Slovensko okrem toho plánuje dať 20 percent rozpočtu obrany na modernizáciu ozbrojených síl. Zvyšovanie národných rozpočtov považuje Kiska za dôležité vo svetle súčasnej krízy na Ukrajine.

"Rusko svojím správaním sa ohrozuje bezpečnosť v Európe,“ konštatoval slovenský prezident a zdôraznil, že na východe Ukrajiny bojujú ruskí vojaci, čo vyvoláva obavy najmä v susedných krajinách. Summit aliancie schválil aj balík pomoci pre Ukrajinu, na ktorom sa bude Slovensko aktívne podieľať.

Prezident Andrej Kiska udelil najvyššie štátne vyznamenanie šéfke európskej diplomacie Catherine Ashtonovej, ktorá bola 1. júla na návšteve Slovenska. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci dostala od Kisku Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o upevnenie postavenia Slovenska v medzinárodných vzťahoch a za prínos k posilneniu a presadzovaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.

Súdnictvo

Už vo svojej prezidentskej kampani i inauguračnom prejave Andrej Kiska prízvukoval, že sa bude snažiť zlepšiť situáciu v súdnictve. Prezident krátko po nástupe do funkcie, 18. júna, vymenil troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorých menoval ešte jeho predchodca Ivan Gašparovič.

Trojicu Eduarda Bárányho, Ingrid Šimonovú a Máriu Bujňákovú nahradil Kiska Jánom Klučkom, Jozefom Vozárom a Elenou Bertóthyovou. 10. júla vymenoval prezident Kiska zo šestice kandidátov na ústavných sudcov zvolených v národnej rade iba Janu Baricovú.

Odôvodnil to tým, že ostatní kandidáti nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu. Kiska u nich podľa vlastných slov nezistil trvalý záujem o ústavné súdnictvo a ústavné právo a preto požiadal parlament, aby zvolil štyroch kandidátov, z ktorých vymenuje zvyšných dvoch chýbajúcich ústavných sudcov. Predseda parlamentu Pavol Paška zatiaľ novú voľbu kandidátov neavizoval.

Prezident Kiska vymenoval 26. augusta siedmich nových sudcov všeobecných súdov. Konanie o vymenovaní Judity Gabonaiovej-Hrenčukovej za sudkyňu prerušil pre vážne pochybnosti o objektívnom a nediskriminačnom prístupe výberovej komisie ku všetkým kandidátom vo výberovom konaní, v ktorom táto kandidátka uspela.