Marxisti a komunisti, to môže byť nový a vážny problém Grécka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
ATÉNY / Grécko po dva a pol roku čakajú voľby. Zákonodarcovia ani na tretí pokus nedokázali zvoliť hlavu štátu a krajina sa pripravuje na predčasné parlamentné voľby. Od ich výsledku môže závisieť aj zotrvanie Grécka v eurozóne.
Rozhodne sa čoskoro, predčasné parlamentné voľby sú naplánované na koniec januára.
Favoritom volieb je Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA), ktorá odmieta pokračovať v úspornej politike a chce požiadať Európsku úniu, eurozónu a Medzinárodný menový fond, aby Aténam podstatnú časť dlhu jednoducho odpustili a vymazali.
SYRIZA však chce zostať v eurozóne. Otázka znie, či sú tieto ciele zlúčiteľné.
Väčšina Grékov sa bojí opustiť eurozónu. Napriek strastiam, ktoré priniesla šesťročná recesia a tvrdé úsporné opatrenia, si podľa najnovších prieskumov praje naďalej platiť eurom štyridsaťsedem percent obyvateľov krajiny.
Už 240 miliárd eur
Nemecká vláda už na udržaní Grécka v eurozóne netrvá. Situácia je dnes iná ako na prelome rokov 2008 a 2009. Ak by aj jeden člen odišiel, neznamenalo by to veľký otras.
Hovorca kancelárky Angely Merkel Steffen Siebert tieto informácie dementoval a na tlačovej konferencii uviedol, že Berlín má stále záujem na gréckom členstve.
Grécko čerpá pomoc od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu od roku 2010. Doposiaľ dostalo 240 miliárd eur.
Odmietajú plniť podmienky
Líder SYRIZY Alexis Tspiras zastáva názor, že Gréci si už vytrpeli dosť a éra rastu nezamestnanosti, krachu firiem, škrtov v penziách a výdajoch v zdravotníctve, školstve či zvyšovanie daní musí skončiť.
Reprofoto/gdb.rferl.org
SYRIZA odmieta plniť tvrdé podmienky dohody a požaduje novú. Autor ekonomického programu strany Jannis Milios, ktorý o sebe vyhlasuje, že je marxista, chce odpísanie päťdesiatich percent gréckeho dlhu.
Tspiras ale pred blížiacimi voľbami ustupuje od radikalizmu a tvrdí, že chce rokovať s veriteľmi a zároveň zachovať euro pre Grécko.
Všetko nakoniec môže rozhodnúť faktor strachu. Už pred voľbami v júni 2012 to s koalíciou pravicovej Novej demokracie a ľavicového Panhelénskeho socialistického hnutia nevyzeralo v prieskumoch dobre.
Obavy mnohých obyvateľov z toho, že bez dohody s Bruselom môže byť ešte horšie, splodili vládu, ktorá presadila kruté škrty.
Extrémisti, komunisti
SYRIZA v prieskumoch stále vedie. Novú demokraciu by porazila o tri percentá, píše The Guardian. Podľa ústavu pre výskum verejnej mienky vedie dokonca o viac než sedem percent.
Kedysi najsilnejšia strana PASOK je v koncoch, nedosahuje v prieskumoch ani päť percent. Jej najvýraznejšia tvár - expremiér Jorgos Papandreu - založila novú stranu Hnutie pre zmenu.
SITA
I keď radikálna ľavica nezvíťazí, akcieschopná vláda sa bude zostavovať veľmi obtiažne. Podľa prieskumu skončí na treťom mieste extrémne pravicový Zlatý úsvit a za ním komunisti.
Grécki plavci sa hodili do ľadovej vody pri príležitosti Dňa Ephiphany. Slávností sa zúčastnil aj Alexis Tsipras: