Dopad sankcií na Rusko minimalizujeme, tvrdí Medvedev

KYJEV / Rusko je schopné minimalizovať dopad všetkých sankcií, ktorým kvôli ukrajinskej kríze čelí. V prejave k výročnej správe o činnosti vlády to v utorok v Štátnej dume, dolnej komore parlamentu, prehlásil Dmitrij Medvedev. Sankcie, ktoré uvalil na Moskvu Západ, označil premiér za zvláštnu motiváciu k tomu, aby Rusko vytvorilo vlastný platobný systém.

Tlak na Rusko

Rusko podľa Medvedeva čelí bezprecedentnému tlaku kvôli komplikovanému stavu svetového hospodárstva, diplomatickej klíme a domácim štrukturálnym problémom. Dodal, že prioritou vlády je minimalizovať ekonomický dopad sankcií.

Poslancom rovnako povedal, že Rusko bude svojim energetickým exportom trvať na férovom prístupe k zahraničným trhom. Pokiaľ to podľa premiéra bude nutné, Moskva sa obráti so žiadosťou o právnej kroky či arbitráž na Svetového obchodnú organizáciu (WTO).

Žaloba na USA

Rusko už v polovici apríla oznámilo, že uvažuje o žalobe na Spojené štáty u WTO kvôli americkým sankciám, ktoré zasiahli ruské banky. Finančné domy následne čelili vlne vyberania vkladov.

USA a EÚ v marci uvalili sankcie na vybraných ruských a krymských činiteľov kvôli ruskej anexii ukrajinského Krymu. Západ aj Kyjev označujú anexiu za nelegálnu a neuznávajú ju.

USA chcú súdržnú Ukrajinu

Viceprezident USA Joe Biden sa v utorok stretol s najvyššími predstaviteľmi Ukrajiny a aj lídrami tamojších politických strán, ktorých ubezpečil o podpore zo strany Bieleho domu. Biden pricestoval do Kyjeva iba niekoľko dní po uzavretí dohody medzi Ukrajinou, Ruskom, EÚ a USA o krokoch smerujúcich k zmierneniu krízy na ukrajinskom východe, kde sa viaceré mestá snažia ovládnuť proruskí separatisti.

Joe Biden vyzval ukrajinských politikov aj na využitie obmeny vedenia postsovietskej krajiny ako príležitosti na reformy, ktorých cieľom by malo byť okrem iného vykorenenie korupcie.

Medzi deviatimi straníckymi lídrami, ktorým sa prihovoril na pôde ukrajinského parlamentu, boli aj traja kandidáti za prezidenta v nadchádzajúcich voľbách vrátane favorizovaného Petra Porošenka.

"Príležitosť vytvoriť súdržnú Ukrajinu a dať ju do poriadku máte na dosah. A my chceme byť vaším partnerom a priateľom v tomto projekte. Sme pripravení pomôcť," povedal Biden ukrajinským politikom. Ešte pred príhovorom v parlamente absolvoval stretnutie s dočasným ukrajinským prezidentom Oleksandrom Turčynovom a premiérom Arsenijom Jaceňukom.

Ekonomická a energetická odborná pomoc

Na programe návštevy je aj schôdzka s prodemokratickými aktivistami, na čo by mal Biden oznámiť poskytnutie novej podpory ukrajinskej vláde v energetických a ekonomických reformách. Podľa jeho vyjadrenia je pre USA prioritou pomôcť Ukrajincom stať sa energeticky nezávislými od Ruska.

Bidenova misia sa začala len deň po násilnostiach vo východoeurópskom meste Slavjansk, kde podľa ukrajinských úradov zahynuli pri prestrelke traja ľudia. Separatisti aj ruská médiá uviedli o dve obete viac. 

Stiahnutie vojenských jednotiek

Medzitým vyzval zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč z ruského exilu Kyjev, aby stiahol vojská z východnej Ukrajiny, uskutočnil referendum o federalizácii krajiny a aj na splnenie ďalších požiadaviek ruských separatistov. Je to podľa neho jediná cesta na zachovanie územnej celistvosti krajiny. Inak Ukrajine hrozí rozpad a občianska vojna.

"Ste krok od krviprelievania. Krv sa nezmyje. Spamätajte sa," vyzval Janukovyč ukrajinskú vládu v písomnom prehlásení. Požadoval okamžité stiahnutie vojenských jednotiek do stálych posádok, odvolanie tzv. národnej gardy z východu krajiny a okamžité zahájenie rozhovorov s predákmi východných regiónov.

Janukovyč: Ľudia sú urazení

"Ľudia sú urazení. Nemajú už inú cestu než boj za svoje práva, svoj život a svoje deti," usúdil Janukovyč. Ten sa stále považuje za legitímneho šéfa štátu. Apeloval taktiež na ukrajinských vojakov, aby odmietli plniť "zločinné rozkazy" terajšieho vedenia.

Proruskí separatisti zadržali ukrajinskú novinárku, pozrite si video:

Karta v špinavej hre

Janukovyč v roku 2013 ešte ako prezident odmietol podpísať dohodu o pridružení Ukrajiny k Európskej únii a priklonil sa k zblíženiu s Ruskom. Protesty, ktoré následne vypukli v Kyjeve vyústili k potýčkam, zvrhnutiu režimu a Janukovyč utiekol do Ruska. To si privlastnilo polostrov Krym.

Kyjev taktiež začal strácať kontrolu nad juhovýchodom krajiny, kde proruskí povstalci ovládajú viac než desiatku miest. Súčasná ukrajinská vláda považuje zvrhnutého prezidenta za bábku plniacu ruské pokyny. Predseda parlamentu, vykonávajúci povinnosti hlavy štátu, Oleksandr Turčynov naposledy označil Janukovyča za "kartu v špinavej hre" a dodal, že Moskva nedovolila svojmu chránencovi ani usporiadať tlačovú konferenciu v Moskve, ale len na periférii v Rostove na Done.

+37 fotiek

Nepokoje na Ukrajine