Na macedónsko-gréckej hranici vzniká stanové mesto, utečenci sa udomácňujú

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SKOPJE/ATÉNY / Na gréckej hranici s Macedónskom vzniká veľké stanové mesto, ktoré začína žiť svojim vlastným životom. Pôvodne to bolo prestupné stredisko, ktoré Gréci postavili minulý rok v septembri ako zastávku pre utečencov smerujúcich cez Balkán do Západnej Európy.

V súčasnosti na hranicu v Idomeni smerujú stovky ľudí denne. Pritom Macedónci púšťajú na svoje územie minimum utečencov.

Grécka hranica s Macedónskom sa mení na tábor, ktorý tu pôvodne nemal vyrásť. Od decembrového zásahu polície, ktorá z hranice odviezla späť do vnútrozemia Afgancov, Afričanom či ľudí z Iraku a Bangladéša, sa pohraničie opäť nekontrolovateľne zapĺňa.

Rodiny s deťmi

Od začiatku roka sa do Idomeni neustále presúvajú aj rodiny s malými deťmi. Veľa ľudí prišlo s bábätkami. Staršie deti sa hrajú, tie menšie často plačú od hladu.

Inak na tom nie je ani dcéra mladého Afganca, ktorá už dvadsať dní s rodičmi čaká v ich malom stane na to, že možno predsa len prejdú do macedónska. Dievča so sestrou a bratom detskú stravu vôbec nedostáva. Jedia len suchý sendvič a chlieb.

"Stále plače preto, lebo chce jesť, lenže nemáme peniaze na nič. Na jedlo pre deti, ani na vodu, potrebujú teplé oblečenie i topánky," sťažuje sa utečenec Fajed Ahmad Jusefi.

Fajed má 20 rokov. Pred rokmi prišiel o časť nohy a nosí protézu. Ako jeden z mála si číta manuál, ktorý dostal od úradníkov, aby sa naučil základné pravidlá v krajine, do ktorej spolu s rodinou prišiel.

Smer Nemecko

V inom stane čaká na prechod do macedónska Mustafa, 51-ročný Sýrčan, žil s rodinou v najväčšom sýrskom meste Aleppo, ktoré sýrski rebeli zničili. Pracoval v agentúre na predaj leteniek.

"Ideme do Nemecka preto, lebo tam má brata, on tam odišiel pred 30 rokmi," hovorí Mustafa.

Vojna vyhnala zo Sýrie aj jeho syna Alena. Je učiteľ. S manželkou má dcéru Simu. Po úteku zo Sýrie žili tri roky v tureckom tábore.

"Američania a Rusi zničia Sýriu a Sýria nebude. Naše rafinérie zlikvidovali. Ľudia nebudú mať kde pracovať. V Grécku ak zostaneme, musíme sa naučiť hovoriť grécky. No pre ich ekonomiku skončíme aj my ako nezamestnaní ľudia," vysvetľuje Alen.

Stanové mesto

V tábore sa mnoho ľudí pripravuje zostať a čakať dlho. Zatiaľ si tu cudzinci nestavajú žiadne drevené prístrešky, stoja tu len stany, v ktorých žijú a spia na zemi celé rodiny, pred ktorými si chlapi holia bradu, ženy si umývajú vlasy alebo varia čaj.

Nikto z utečencov zatiaľ neverí, že by Macedónci svoju hranicu možno už tento rok celkom uzatvorili.

Macedónsko svoju hranicu s Gréckom obohnalo viac ako dva metre vysokým železným plotom. Ten sa tiahne až do registračného centra, v ktorom macedónska polícia dáva utečencom registračné papiere na to, aby mohli prejsť Macedónskom smerom na srbské hranice.

Na macedónsko-gréckej hranici vzniká stanové mesto, pozrite si reportáž:

SITA