Začal sa summit Únie. Turecko žiada ďalšie tri miliardy eur

BRUSEL / S rôznymi očakávaniami začal v pondelok v Bruseli mimoriadny summit Európskej únie a Turecka k utečeneckej kríze. Zatiaľčo Únia chce od Ankary predovšetkým záväzok, že to bude hlavne ona, kto zastaví príliv migrantov do Európy, Turecko prišlo s požiadavkou na ďalšie tri miliardy pomoci. Požaduje tiež zrýchlené uvoľnenie vízového režimu pre tureckých občanov cestujúcich do Únie.

Vnútri európskej dvadsaťosmičky tiež nepanuje jednoznačná zhoda ohľadne uzavretia takzvanej migračnej balkánskej trasy. Nemecká kancelárka Angela Merkel sa naďalej vyslovuje proti "jednostranným" iniciatívam a spolieha sa na spoločnú dohodu s Tureckom.

Tri miliardy

Turecký premiér Ahmet Davutoglu ponúkol, že Turecko začne z gréckych ostrovov preberať späť migrantov, ktorí tam nelegálne dorazili. Podmienkou ale je nielen rozhodnutie Únie spustiť rozsiahly projekt presídlenia sýrskych občanov s právom na azyl Európskej únie priamo z Turecka, ale aj poskytnutie ďalších troch miliárd eur do roku 2018 k rovnakej čiastke, na ktorej sa dohodli už vlani v novembri. Za intenzívnejšiu tureckú pomoc s riešením európskej migračnej krízy žiada údajne uvoľnenie vízovej povinnosti do tohtoročného júna a otvorenie nových prístupových kapitol.

Angela Merkel pred začatím summitu zdôraznila, že cieľom je dosiahnuť výrazného zníženia počtu migrantov vo všetkých krajinách Únie, teda aj v Grécku, kde v dôsledku obmedzenia prijímania utečencov v krajinách na balkánskej ceste sa migranti začali hromadiť. Podľa nej je preto nutné nájsť "trvalé riešenie".

Zmrazenie balkánskej trasy

Dopady zmrazenia balkánskej trasy priniesli zmiernenie hraničného režimu medzi Chorvátskom a Maďarskom , ktoré znovu otvorí tri železničné pohraničné priechody, uzavreté pre utečeneckú krízu.

Grécky premiér Alexis Tsipras, ktorého krajina je teraz v Únii najviac postihnutá prisťahovaleckou krízou, vyjadril hlavne nádej, že summit prinesie zhodu na zrýchlenie procesu prerozdeľovania žiadateľov o azyl z Talianska a Grécka medzi ostatné štáty dvadsaťosmičky.

Tisíce migrantov

Organizácia Amnesty International pred summitom obvinila európske politiky, že sa tlakom na Ankaru snažia vyhnúť svojej zodpovednosti za utečencov. Toto ich úsilie pritom organizácia označila za "nebezpečnú a zámernú lesť".

Obrovský počet prítomných migrantov začal robiť väčšie starosti švédskym úradom, ktoré predpokladajú, že v nadchádzajúcich troch rokoch zmizne z dohľadu úradov a prejde do ilegality 46 000 neúspešných žiadateľov o azyl. V Dánsku sa opäť objavili kontroverzie okolo výkladu islamu: v reakcii na dokumentárny program dánskej stanice rozpustili moslimovia v severodánskom Aahuse svoju komisiu pre šaríu, ktorá rozhodovala, či sa páry podľa islamského práva môžu rozviesť. Pobúrenie vyvolal aj miestny imám, ktorý ospravedlňoval kameňovanie neverných žien či krvnú pomstu za zabitie moslima.

Rázne zásahy

V Nemecku sa naopak rázne zasahuje proti protiutečeneckým náladám. Nemecký prezident Joachim Gauck kritizoval hnutie Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida), ktoré podľa neho zrádza západné hodnoty. Na päť rokov do väzenia poslal súd v Rostocku dvoch mužov, ktorí sa pokúsili v severnom Nemecku podpáliť ubytovňu pre migrantov.

Francúzsko pokračuje v zdĺhavej likvidácii hlavného "pomníku" vlastnej utečeneckej krízy: divokého tábora migrantov pri severofrancúzskom meste Calais. Podľa úradov bola doteraz vyčistená necelá tretina plánovanej plochy.

Na summite sa zúčastnil aj premiér Robert Fico, pozrite si reportáž Samuela Migaľa z Bruselu: 

Prečítajte si tiež

Na macedónsko-gréckej hranici vzniká stanové mesto, utečenci sa udomácňujú

Prečítajte si tiež

V zariadení pre utečencov zabili žiadatelia o azyl