Krutá realita: Taliansko nie je raj, priznáva rozčarovaný migrant

RÍM / Vysoký ramenatý Ghaňan Baah sa uprene pozerá skrz špinavé okno a so sklamaným výrazom v tvári pozoruje, ako sa studený vietor na juhu Talianska hrá s kukuričným poľom. Vidiek v Apulii, oblasti na juhovýchode Apeninského polostrova, je dobre známy rozsiahlymi olivovými hájmi, vinicami či smaragdovými a tyrkysovými plážami.

Ďalej do vnútrozemia, v odľahlých pláňach na úpätí kopcov Gargana sa ale nachádza nepekný, tajný a často násilný svet. Svet, ktorého existenciu v modernej Európe si 24-ročný Baah a stovky tisíc migrantov bez štátnej príslušnosti nevedeli predstaviť, píše agentúra Reuters.

Využívanie migrantov

Talianske odborové zväzy zistili, že obrovské množstvo zraniteľných ľudí pochádzajúcich zo Severnej Afriky, ale aj z východnej Európy využívajú na zber úrody paradajok. Pri práci ich kontrolujú nelegálne gangy a držia ich vo vidieckych ghettách v takmer otrockých podmienkach. S rastom počtu migrantov prichádzajúcich do Európy zo severu Afriky a Blízkeho východu sa stupňujú obavy zo stále väčšieho pracovného zneužívania týchto ľudí. A s tým sa množia výzvy, aby sa urobili kroky, ktoré tomu zabránia.

SITA

"Hovorí sa, že v Taliansku je práca. Prišiel som pracovať, aby som mal lepší život. Ale v Taliansku ľudia trpia. Pracujú a pracujú a nedostávajú plat," hovorí Baah, ktorý je jedným z niekoľkých stoviek mužov žijúcich v ghette známom ako Ghanské ghetto v blízkosti obce Cerignola. "Nie je tam voda, nie je tam čisté miesto na žitie, žiadne toalety. Taliansko nie je raj," konštatuje.

Ghettá plné ľudí

Medzi správnym strediskom Apulie Bari, mestom Foggia a horami hyzdia krajinu neutešené ghettá mladých ľudí z Ghany, Nigérie a krajín subsaharskej Afriky. V poslednom čase k nim pribúda stále viac Iránčanov a Sýrčanov. Mnohí čakajú na to, až ich žiadosti o azyl vybavia talianske úrady, a nemajú tak možnosť legálne pracovať. Neostáva im preto iné než sa spoliehať na miestnu charitu alebo si hľadať prácu ilegálne , čo z nich robí ľahký cieľ pre vykorisťovanie.

Najväčšie z týchto ghiett - Il Ghetto Rignano Garganico - je rozľahlé chudobné mestečko tvorené chatrčami postavenými z lepenky a dreva. Vedie k nemu 50 kilometrov dlhá cesta plná dier. V lete - počas sezóny úrody paradajok, kedy teploty dosahujú 40 stupňov Celzia - tam bez tečúcej vody a toaliet žijú tisíce ľudí, pod dohľadom takzvaných kaprálov, dozorcov pracovných gangov.

SITA

"Zahraničná pracovná sila je považovaná za kľúčový moment umožňujúci talianskemu poľnohospodárstvu konkurovať na globálnych trhoch. Avšak pri pretekoch o čo najväčší zisk sú bežne ignorované normy pracovného práva," hovorí Nick Kightley, hovorca Etickej obchodnej iniciatívy, ktoré je alianciou spoločností, odborov a nevládnych organizácii.

Pár eur za celodennú prácu

Mladý Kamerunčan Yvan Sagnet, ktorý v roku 2011 viedol revoltu migrujúcich robotníkov, hovorí, že kapráli môžu za deň zarobiť tisíce eur, zatiaľčo robotník dostane pred odpočítaním rôznych poplatkov 20 eur. "Nedovoľujú robotníkom, aby si so sebou nosili jedlo a vodu. Nútia ich zaplatiť päť eur za každý prevoz na pole a späť do ghetta, kde prespávajú. Za 3,5 eura predávajú jedlo, panini, za 1,5 eura fľašu vody," vysvetľuje Sagnet.

SITA

"Robotníkom často berú pasy, pokiaľ tí nejaké dokumenty vôbec majú. Využívajú ich potom ako páky, aby im zabránili v útekoch a mohli ich držať v otrockých podmienkach. Predpisujú im aj nájomné v ghettách a nechajú si dokonca platiť za staré pneumatiky, ktoré si v zime pália, aby sa zahriali," dodáva Kamerunčan.

Prišiel pracovať, nie zomrieť

Dvadsaťštyriročný Antoine, emigrant z Pobrežia Slonoviny, ktorý sa necháva najímať na sezónne práce pri oberaní úrody, hrdo vyhlasuje, že je "jediný Afričan, ktorý má rád zimu"... a jeden z mála tých, ktorí odmietajú pracovať s kaprálmi.

"Nechcem umrieť v práci. Ľudia tu zomierajú, pretože riskujú a tvrdo pracujú a snažia sa naplniť svoje bedne, aby zarobili dostatok peňazí, aby nakŕmili seba a svoje rodiny. Prišiel som do Talianska žiť a pracovať, nie zomrieť," zdôrazňuje Antoine.

Podľa zakladateľa Talianskej federácie poľnohospodárskych hnutí Angela Guariniho je takmer nemožné zabrániť využívaniu práce migrantov na poliach na juhu krajiny. Tento jav je treba brať v celom kontexte zložitého poľnohospodárskeho sektoru. Mnoho farmárov a pestovateľov samo bojuje o existenciu pre globálnu konkurenciu, zmeny taríf a pokles svetových cien produktov, ako sú olivy alebo paradajky.

Migranti do Európy stále prichádzajú v davoch, pozrite si archívnu reportáž:

Prečítajte si tiež

Liaheň teroristov. Štáb TV JOJ nakrúcal v bruselskom Molenbeeku

Prečítajte si tiež

V Koráne sa nepíše o zabíjaní nevinných, zdôrazňujú bruselskí moslimovia