R. Raši: Ak majú v NR SR pribudnúť poslanci z regiónov, treba zmeniť ústavu

Bratislava - Priestor, ktorý vznikne v parlamente v diskusii pred druhým čítaním k ústavným zmenám, by mohli poslanci využiť aj na to, aby z ústavy vypustili vetu, podľa ktorej je celé Slovensko jeden volebný obvod. Do ústavy sa dostala umelo, na základe iniciatívy predsedu hnutia Slovensko Igora Matoviča, a bráni zmenám volebného zákona, ktoré by umožnili postup do Národnej rady (NR) SR väčšiemu počtu poslancov z regiónov Slovenska. V TASR TV to povedal novozvolený predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD). Pripomenul, že v NR SR je dlhodobo viac ako tretina zákonodarcov z hlavného mesta a zmenu, ktorá by zvýšila reprezentatívnosť parlamentu z regionálneho hľadiska podľa prieskumov podporuje väčšina voličov.

„Ľudia v regiónoch nechcú mať parlament z tretiny alebo z ešte väčšej časti bratislavský. Verím, že ak by sme túto vetu z ústavy dostali, otvorí sa nám priestor, aby sme vedeli diskutovať o zmene volebného systému a posilnení regionálneho princípu a vedeli to aj urobiť,“ povedal Raši. Predstava Hlasu-SD je, že by Slovensko prešlo na zmiešaný volebný systém. Polovica poslancov by sa volila ako dnes, pomerným systémom s pridávaním preferenčných hlasov a druhá polovica v jednomandátových volebných obvodoch v regiónoch väčšinovým systémom. Ako nový predseda Národnej rady by chcel rozmer parlamentnej diplomacie obohatiť o väčšiu orientáciu na praktické výsledky a popri zahraničných cestách by chcel oveľa viac navštevovať jednotlivé slovenské regióny. „Nechcem byť iba protokolárnym predsedom, ktorý bude riadiť zákonodarný zbor. Chcem byť predseda NR SR, ktorý trávi život s ľuďmi, kvôli ktorým sa zákony prijímajú,“ vyhlásil Raši. Pripomenul, že na poste ministra regionálneho rozvoja v priebehu prvej časti volebného obdobia venoval komunikácii s predstaviteľmi regiónov veľkú pozornosť.

„Navštívili sme 130 miest a obcí, urobili v regiónoch 31 ministerských dní, urobili sme dva veľké kongresy pre 1300 starostov a primátorov,“ konštatoval. Plánuje pokračovať v práci na príprave novely rokovacieho poriadku NR SR. Zmeny tohto zákona v posledných rokoch podľa Rašiho reflektovali na trend znižovania kultivovanosti diskusie, ale aj celkovo zhoršeného správania sa poslancov. „Parlament sa stal normálnym bojiskom, kde sa nebojuje o idey a názory, ale osobne proti tomu, kto myšlienku dáva,“ povedal. Aktuálne pripravované zmeny rokovacieho poriadku by podľa Rašiho mali mať praktický charakter a existuje snaha získať pre ne v parlamente čo najširšiu podporu, prípadne aj časti opozície. „Teoreticky by to mohlo ísť do parlamentu na májovej schôdzi. Ak sa to bude ešte precizovať, tak neskôr, v lete alebo v septembri,“ naznačil Raši. Na margo svojho zvolenia do druhej najvyššej ústavnej funkcie povedal, že bol jedným z kandidátov Hlasu-SD na túto funkciu už od momentu zvolenia Petra Pellegriniho za prezidenta. Voľba sa však najprv zdržala pre nezhody koaličných partnerov, neskôr pre hroziacu stratu hlasov časti koaličných poslancov. „Bohužiaľ, museli