JUSTÍCIA: Patríme k členským štátom s najhoršie vnímanou nezávislosťou súdnictva

Slovensko je naďalej jedným z členských štátov EÚ s najhoršie vnímanou nezávislosťou súdnictva a vynárajú sa ďalšie obavy. Konštatuje sa to v dnes zverejnenom porovnávacom prehľad EÚ v oblasti súdnictva za rok 2017, v ktorom sa hodnotí kvalita a nezávislosť justičných systémov v členských štátoch EÚ. Materiál zverejnila Európska komisia. Pokiaľ ide o vnímanú nezávislosť súdnictva, došlo oproti predchádzajúcemu roku len k nepatrnému zlepšeniu. V materiáli sa spomínajú previerky sudcov na základe podkladov od Národného bezpečnostného úradu, ktoré sú naďalej dôvodom na obavy o nezávislosť súdnictva, a konanie o nich pred Ústavným súdom SR ešte stále prebieha. Obavy naďalej vyvoláva aj nevymenovanie uchádzačov na tri voľné miesta na slovenskom ústavnom súde.

Komisia si tiež všimla, že korupcia zostáva na Slovensku jednou z najväčších prekážok pri podnikaní. Tento problém je obzvlášť akútny v oblasti verejného obstarávania a v interakcii s verejnou správou, zdôrazňuje sa v texte. Podľa Svetového ekonomického fóra (2017) je Slovensko spomedzi 138 skúmaných krajín na 122. mieste v oblasti zneužívania verejných zdrojov a na 89. mieste v oblasti neoprávnených platieb a úplatkov, čím sa v tejto oblasti dostalo medzi najhoršie krajiny v EÚ. Boju proti korupcii môže podľa Komisie brániť nedostatočná transparentnosť a zodpovednosť polície a prokuratúry voči verejnosti. Keďže riaditeľa polície a policajnú inšpekciu vymenúva minister vnútra, ktorému zároveň priamo podliehajú, a nie vláde ako celku, môže sa tým znižovať úroveň nezávislosti polície a brániť vo vyšetrovaní citlivých prípadov alebo prípadov týkajúcich sa korupcie na vysokých miestach. Z dostupných údajov ďalej vyplýva, že pri udeľovaní trestov za korupčné trestné činy má zásadnú úlohu prokuratúra, pretože súdy rozhodujú iba o malej časti rozsudkov. Verejnej kontrole nad vyšetrovaním a potrestaním korupcie a zneužívania moci bráni pomerne nízka miera transparentnosti na úrovni generálnej prokuratúry, konštatuje sa v materiáli. Na druhej strane si Komisia všimla nový ambiciózny zákon proti schránkovým spoločnostiam, ktorý podľa nej predstavuje dôležitý krok smerom k väčšej transparentnosti a zníženiu miery korupcie.

V materiáli sa ďalej píše, že Slovensko vyvinulo úsilie zlepšiť účinnosť svojho systému súdnictva, a to tak z hľadiska efektívnosti, ako aj z hľadiska kvality. Vláda v programovom vyhlásení z roku 2016 určila reformu súdnictva za jednu z priorít a údaje zo súdov potvrdzujú, že efektívnosť súdov sa naďalej zlepšuje, píše sa v porovnávacej správe. Miera riešenia sporov v súdnych občianskoprávnych a obchodných veciach, t. j. pomer počtu vyriešených prípadov k počtu nových prípadov sa výrazne zlepšila, ale priemerný čas potrebný na vyriešenie prípadu je jedným z najdlhších v EÚ a stále sa predlžuje. V roku 2016 bolo spustených niekoľko projektov a legislatívnych zmien s cieľom zrýchliť konania, teraz je príliš skoro posúdiť ich dopad, konštatuje sa ďalej v materiáli. Negatívne sa hovorí o tom, že v systéme súdnictva sa nie vždy dodržiavajú najlepšie postupy. Slovensko naďalej len vo veľmi obmedzenej miere využíva prieskumy medzi účastníkmi konaní alebo odborníkmi pracujúcimi v oblasti práva a odborná justičná príprava nie je plne rozvinutá. Financovanie reforiem v oblasti súdnictva je okrem toho aj naďalej vo veľkej miere závislé od štrukturálnych fondov EÚ, čo vyvoláva obavy o dlhodobú udržateľnosť. Komisia si všimla, že pracovníci v súdnictve takisto hlásia pretrvávajúci nedostatok kvalifikovaného podporného administratívneho personálu.