Výbor UNESCO rozhoduje, či vyradí slovenské bukové pralesy zo zoznamu UNESCO
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA – Výbor Svetového dedičstva UNESCO v týchto dňoch na svojom zasadnutí v Bahrajne rozhoduje, či vyradí slovenskú časť Karpatských bukových pralesov zo zoznamu svetového dedičstva pre nedostatočnú ochranu tohto územia. Zasadnutie potrvá do 4. júla. Výbor ešte vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri. Envirorezort predložil UNESCO správu, v ktorej definoval prijímané opatrenia na lepšiu ochranu bukových pralesov, správa však neuvádza presné vymedzenie hraníc na výmere 5 776 hektárov tejto lokality na Slovensku. Výbor UNESCO preto v návrhu uznesenia, ktoré by malo byť prijaté po skončení zasadnutia, zopakoval svoje stanovisko, že vzhľadom na nedostatočnú ochranu lokality v súčasnosti neexistuje záruka na jej ochranu ani v budúcnosti.
Nominačný projekt v slovenskej žiadosti o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO z roku 2007 uvádza, že Slovensko bude prísne chrániť 5 766,4 hektára bukových pralesov na svojom území. Podľa ochranárov však až 67 percent z tejto výmery nemá zabezpečenú ochranu tak, ako to uvádza nominačný projekt. „Na vyše 3 860 hektároch územia zapísaného na Zoznam svetového dedičstva UNESCO sa rúbu stromy ako v akýchkoľvek iných lesoch, loví sa tu zver, stavajú sa nové poľovnícke posedy, dokonca je v tomto území možné loviť aj vlkov,“ vysvetlilo Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré preto žiada o vyradenie slovenskej časti Karpatských bukových pralesov zo zoznamu svetového dedičstva a jej zaradenie na zoznam ohrozených lokalít.
Svetový fond na ochranu prírody WWF kritizoval, že envirorezort zatiaľ presne nevymedzil hranice slovenskej časti pralesov. Nestanovil tiež zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytol konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. „Slovenská republika už 11 rokov nedokáže zabezpečiť ochranu lokality v akýchkoľvek doteraz deklarovaných hraniciach. Štát nevie usmerniť rôzne záujmy a využívanie územia tak, aby nebol ohrozený predmet, pre ktorý sa lokalita chráni – starobylé jedľobukové lesy,“ konštatoval WWF.
Slovenskú časť Svetového dedičstva UNESCO tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.