Summitu bude dominovať téma zvyšovania investícií do obrany

BRATISLAVA – V bruselskom centre Severoatlantickej aliancie (NATO) sa dnes začína dvojdňový summit premiérov a prezidentov 29 členských krajín. Slovensko bude na stretnutí, ktoré sa koná každé dva roky, zastupovať prezident Andrej Kiska. Slovensko sa na summite chystá potvrdiť plánované zvyšovanie investícií do obrany a potvrdiť, respektíve v niektorých prípadoch zvýšiť účasť v zahraničných misiách. Téma zvyšovania výdavkov na obranu bude summitu dominovať, tlačí na ňu americký prezident Donald Trump.

Bratislava v Bruseli potvrdí plánované zvyšovanie výdavkov na obranu tak, aby sme v roku 2024 dosiahli prisľúbené dve percentá HDP. Hoci sa krajiny pri vstupe do Aliancie zaväzujú spomínanú čiastku na obranu vynakladať, túto „magickú hranicu“ spĺňa málokto. V roku 2014 dve percentá vynakladali tri krajiny – USA, Veľká Británia a Grécko, tento rok sa k nim podľa analýz pridajú Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko. To však Trumpovi nestačí, napísal preto 12 krajinám ostrý list, kde dôrazne žiada zvyšovanie výdavkov. Medzi týmito krajinami sú Kanada, Nemecko, Portugalsko, Španielsko či Belgicko a Holandsko. Slovensko bolo od tohto listu ušetrené, pravdepodobne aj všetky ostatné krajiny východného bloku.

Okrem zvyšovania výdavkov potvrdíme záujem pokračovať v misii na Pobaltí, kam sme vyslali zhruba 150 vojakov, chceme takisto pokračovať v misii Rozhodná podpora v Afganistane, kam chceme poslať aj viac vojakov, aby sme naplnili vládou schválený mandát. Do zvereneckého fondu Afganskej národnej armády budeme prispievať minimálne do roku 2024. Taktiež potvrdíme záväzok poskytnúť ťažkú mechanizovanú brigádu, budeme súhlasiť so záväzkom spojencov v spolupráci s EÚ zlepšovať podmienky na zabezpečenie rýchlych a plynulých vojenských presunov na území EÚ a NATO. Podporíme aj zmenu právneho základu výcvikovej aktivity NATO v Iraku na nebojovú výcvikovú misiu a vyjadríme záujem pokračovať v tejto misii. Potvrdíme aj duálny prístup k Rusku – čiže budovanie politiky obrany a odstrašenia a súčasne podpory politického dialógu. Už tradične podporíme politiku otvorených dverí. Aliancia sa naposledy rozšírila vlani, 5. júna 2017 sa 29. členom stala Čierna Hora. Na tomto summite dostane pozvánku do NATO Macedónsko. Pozvánka do klubu však automaticky neznamená vstup, Skopje čaká ešte mnoho práce.

V predvečer summitu podpísali EÚ a NATO deklaráciu o spolupráci, ktorá podčiarkuje výsledky spoločného dvojročného úsilia v oblastiach ako boj proti nelegálnej migrácii v Stredomorí, koordináciu v boji proti hybridným hrozbám či podporu pri rozvoji bezpečnostných a obranných kapacít susedských štátov. V ďalšom období budú obe organizácie pokračovať v plnení dohodnutých 74 oblastí spolupráce, s osobitným zameraním na vojenskú mobilitu, boj proti terorizmu, posilnenie schopností čeliť chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým útokom a podporu roly žien pri riešení konfliktov.

Donald Trump vlani vo svojom prejave nevyjadril jasnú a jednoznačnú podporu článku 5 - teda mušketierskemu "útok na jedného je útokom na všetkých". Urobil tak až neskôr v iných prejavoch. To, aké majú vrcholoví predstavitelia krajín obavy z Trumpa, naznačujú aj ich doterajšie vyjadrenia. Napríklad predseda Európskej rady Donald Tusk v utorok napísal na twitteri Trumpovi, že USA nemá a nebude mať lepšieho spojenca ako Európsku úniu. „Na obranu vynakladáme podstatne viac ako Rusko a tak isto ako Čína. Dúfam, že nepochybuješ o tom, že je to investícia do našej spoločnej obrany, čo sa nedá s istotou povedať o Rusku a Číne,“ napísal Tusk. Trump po príchode do Bruselu v utorok večer na twitteri spojil poľnohospodársku politiku a hospodárske možnosti pre americké firmy v EÚ s jeho chuťou chrániť spojencov.

Trump po summite Aliancie pokračuje v ceste po Európe. Po Bruseli navštívi Londýn, kde absolvuje štátnu návštevu, prijme ho aj kráľovná Alžbeta. Víkend strávi v Škótsku, kde má golfové ihrisko a následne sa presunie do fínskych Helsínk. Tam sa 16. júla stretne s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Pred odchodom do Bruselu sa Trump pre amerických novinárov vyjadril, že práve stretnutie s lídrom Kremľa môže byť "zo všetkých stretnutí to najľahšie". V súvislosti aj s týmto stretnutím napísalo začiatkom týždňa 16 bývalých diplomatov Trumpovi list, v ktorom na neho naliehajú, aby zlepšil zhoršujúci sa vzťah so západnými spojencami a varujú ho, že by bolo vážnou chybou ignorovať hrozby, ktoré Putin predstavuje. Pod listom sú podpísaní bývalí ministri zahraničných vecí Madeleine Albright (USA), Joschka Fischer (Nemecko), Marina Kaljurand (Estónsko), David Miliband a Malcolm Rifkind (Veľká Británia) či Daniel Mitov (Bulharsko), ale aj ich kolegovia zo Španielska, Luxemburska, Holandska, Nórska, Nového Zélandu, Rumunska, Rakúska, Talianska, Belgicka a Kanady. V liste Trumpovi okrem iného pripomínajú, že NATO je alianciou štátov, z ktorej všetci benefitujú, ale USA sú jedinou krajinou, ktorá využila po útokoch z 11. septembra na newyorské Dvojičky článok o kolektívnej obrane.