Výdavky na sociálnu ochranu tvoria takmer pätinu HDP Európskej únie

Výdavky na sociálnu ochranu v Európskej únii predstavovali v roku 2017 najväčšiu časť výdavkov verejných financií a v priemere boli na úrovni 18,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Nasledovali zdravotníctvo (7 % HDP), vzdelávanie (4,6 %) a ekonomické záležitosti (4 %). Menšia časť výdavkov smerovala do oblasti verejného poriadku a bezpečnosti (1,7 % HDP), obrany (1,3 %) či ochrany životného prostredia (0,8 %). Vyplýva to z údajov štatistického úradu Európskej únie, ktorý o tom informoval v piatok.

Výdavky na sociálnu ochranu tvorili najväčšiu časť verejných výdavkov vo všetkých členských krajinách EÚ, pohybovali sa však od 9,5 percenta HDP v Írsku po 24,9 percenta vo Fínsku. Šesť členských krajín, a to Fínsko, Francúzsko, Dánsko, Taliansko, Rakúsko a Švédsko, vynakladali na sociálnu ochranu viac ako 20 percent HDP. Írsko, Litva, Malta, Lotyšsko, Rumunsko, Česká republika a Bulharsko však na sociálnu ochranu dávali menej ako 13 % HDP. Slovensko v roku 2017 na sociálnu ochranu podľa predbežných údajov vynaložilo 14,5 percenta HDP.

Na zdravotnícku starostlivosť v roku 2017 v rámci verejných financií najviac míňali Dánsko (8,4 % HDP), Rakúsko (8,2 %) a Francúzsko (8 %). Slovensko na zdravotníctvo vynaložilo 7,1 percenta HDP. Najvyššie výdavky na vzdelávanie malo Švédsko (6,8 % HDP), po ktorom nasledovali Dánsko (6,5 %) a Belgicko (6,3 %). Na Slovensku v roku 2017 výdavky na vzdelávanie boli na úrovni 3,8 percenta HDP.