Klimatické zmeny majú na migráciu už teraz dopad. Ten bude ešte väčší, tvrdí regionálny riaditeľ IOM

 Dôsledky klimatických zmien sa prejavia aj pri migrácii z Afriky alebo minimálne v rámci Afriky. Afričania migrujú práve z dôvodu klimatických zmien, ale aj zlého vládnutia či konfliktov. Zhruba 90 percent migrácie zo strednej a západnej Afriky sa deje v rámci kontinentu. Pre migrantov zo strednej a západnej Afriky sú prirodzené krajiny migrácie Francúzsko a Veľká Británia, aj pre jazyk a spoločné hodnoty, populárne je aj Nemecko a škandinávske krajiny. Nie je úplne pravda, že krajiny strednej Európy skúsenosť s migráciou nemajú – počas socializmu sem chodili Afganci, Vietnamci, ale aj migranti zo spriatelených afrických krajín. V poskytovaní pomoci africkým krajinám robí Európska únia viac ako ktokoľvek iný. Vyplýva to zo slov regionálneho riaditeľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu Richarda Danzigera v rozhovore pre agentúru SITA. Šéf pobočky pre strednú a západnú Afriku prišiel na Slovensko v rámci 7. ročníka Vzdelávacieho seminára EMN o migrácii. Organizuje ho Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) Slovensko ako koordinátor Národného kontaktného bodu Európskej migračnej siete (EMN) v SR. Podujatie bolo financované Európskou úniou.

Na migráciu majú klimatické zmeny dopad už teraz a budú mať ešte väčší, varuje Danziger. Klimatické zmeny sa dotknú dostupnosti vody a pôdohospodárstva. Problémom sú preto aj pohyby dobytka, ktorý sa ide pásť napríklad na farmy a ničí tak úrodu. „Čiže už teraz vidíme nejaké dôsledky, ale to sa ešte zhorší. Nemyslím si, že sme videli nejaké skutočné dôsledky klimatických zmien mimo africký kontinent. Ale stane sa to. A nedotkne sa to len migrácie na trase Afrika - Európa." povedal šéf pobočky IOM. V súvislosti s nedostatkom vody pripomenul, že práve pre nedostatok tejto tekutiny vznikajú konflikty všade na svete, napríklad aj medzi Palestínou a Izraelom. Na druhej strane sa vyvíja mnoho technológií, ktoré tento problém pomáhajú riešiť.

Pozornosť na to, ako Únia pomáha Afrike, sa upriamila najmä v súvislosti s migračnou krízou z roku 2015. Podľa Danzigera nebolo správne označovať túto situáciu za krízu, ide skôr o systematickú zmenu. „Ak na tom bolo niečo prekvapivé, tak to, že sa to nestalo skôr, ešte pred 10 – 20 rokmi. Bolo viac-menej zrejmé, že systém skolabuje,“ povedal s tým, že vlády pochopili, že niečo treba robiť. Na druhej strane sa z migrácie stala silná politická téma a chýba odvaha na zásadné kroky. Afrike sa snaží pomáhať Európska únia – funguje mnoho programov aj zvereneckých fondov. Ako Danziger dodal, Únia robí viac ako ktokoľvek iný. Či je to dosť, záleží od toho, čo dosť je. Vie si v systéme predstaviť viac efektívnosti a transparentnosti, ale nielen zo strany Bruselu, ale aj afrických krajín.

Európska komisia prišla s návrhom povinného prerozdeľovania, s čím malo Slovensko, ale aj iné stredoeurópske štáty, problém. Systém kvót považuje Danziger za spravodlivý, rozumie však obavám krajín ako Slovensko. „V krajinách za Železnou oponou ste možno nemali tak veľa Afričanov, ale chodili sem nejakí študovať. Mali ste mnoho ľudí z Afganistanu, Vietnamu, z bývalých socialistických krajín. Povedal by som teda, že tu je nejaký základ, s ktorým sa dá pracovať,“ pokračoval regionálny riaditeľ IOM pre strednú a západnú Afriku.

Okrem kvót sa Slovensko odmietlo pripojiť ku Globálnemu paktu o migrácii z dielne OSN. Pre nesúhlas Smeru aj SNS s podpísaním dokumentu chcel podať demisiu aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. V spoločenskej diskusii argumentoval, že tento kompakt žiadnu krajinu k ničomu nezaväzuje. To potvrdil aj Danziger. „Nie je tam nič, čo by krajiny k niečomu zaväzovalo. Ale symbolicky to bolo dôležité, ide totiž o prvú iniciatívu, ktorá rieši migráciu na globálnej úrovni. „Myslím si, že ten dokument poskytuje hlavne priestor na diskusiu – nielen medzi krajinami, ale aj v rámci krajiny. Nebojím sa toho, že dokument pár krajín nepodpísalo. Myslím si, že sa po čase pridajú – možno nie tento rok, budúci, ale časom vlády pochodia, že to môže byť pre nich užitočné,“ uzavrel Danziger.

Danziger vysvetlil, že približne 90 percent migrantov zo západnej Afriky sa sťahuje v rámci západnej Afriky. V tomto regióne je migrácia prirodzená, v mnohých oblastiach je stále zvykom, že najstarší syn sa presťahuje a zabezpečí rodinu. „V tomto regióne nezvykli byť hranice. Boli krajiny ako Senegal, Mali, ale je bežné, že rodičia alebo starí rodičia žijú v inom štáte. Je to podstatne viac zmiešané ako v Európe,“ povedal Danziger. Spomedzi európskych krajín sú pre nich prirodzené krajiny ako Francúzsko či Británia, s ktorými ich spája jazyk.