Výučbu posunkového jazyka ako voliteľného predmetu by privítali

Výučbu posunkového jazyka ako voliteľného predmetu by nepočujúci privítali. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ občianskeho združenia Myslím - centrum kultúry Nepočujúcich Michal Hefty. Je to podľa neho dokonca veľmi dobrý tréning na sebavyjadrenie a vizuálne vnímanie, ako aj na myslenie vo vizuálnom jazyku a vizuálnej predstave. Pri príležitosti Medzinárodného dňa nepočujúcich, ktorý si pripomíname dnes, vyzval verejnosť, nech sa učí posunkovú reč, lebo nepočujúci sa potrebujú dohovoriť primárne v tomto jazyku. Posunkový jazyk na Slovensku zatiaľ nie je kodifikovaný, je však záujem to zmeniť.

V súvislosti s Medzinárodným dňom nepočujúcich a na margo už existujúcej iniciatívy kodifikácie slovenského posunkového jazyka štátny tajomník ministerstva kultúry Konrád Rigó vyhlásil, že akt kodifikácie plne podporuje. „Tak ako som spolupracoval pri zapísaní slovenského posunkového jazyka do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, aj teraz urobím všetko preto, aby mal jazyk nepočujúcich patričné postavenie v spoločnosti. Slovenský posunkový jazyk nie je komunikačná norma, je to jazyková norma, preto sú nepočujúci považovaní za jazykovú menšinu. Je to prirodzený, samostatný jazyk, ktorý sa nemôže pokladať za varietu slovenčiny," podotkol Rigó. Dodal, že tento jazyk nie je kodifikovaný, a to aj napriek faktu, že spĺňa všetky atribúty jazyka. Súčasná jazyková legislatíva na Slovensku kladie určité medze v tomto procese, ale Rigó verí, že sa podarí to spoločne vyriešiť. „Spoločne so Slovenským zväzom nepočujúcich, s podporou Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra stojím pri kodifikácii slovenského posunkového jazyka,” prízvukoval.

Podľa Heftyho by kodifikácia slovenského posunkového jazyka určite pomohla. „Potrebujeme zviditeľniť a preukázať, že slovenský posunkový jazyk je plnohodnotný jazyk, s gramatickými štruktúrami, slovosledom či slovnou zásobou. Pri kodifikácii štát uznáva komplexný jazykový systém, ktorý predkladajú subjekty, venujúce sa výskumu a mapovaniu slovenského posunkového jazyka. Od kodifikácii očakávame viac možností zabezpečiť kultúrne, vzdelávacie možnosti v slovenskom posunkovom jazyku,“ zdôraznil. Zároveň podčiarkol, že slovenský posunkový jazyk nepredstavuje alternatívnu komunikačnú formu nepočujúcich a je vhodný na vzdelávanie a na vyjadrenie sa v ktorejkoľvek téme.

Nepočujúci na Slovensku najčastejšie čelia komunikačnej bariére. „Miestny národný jazyk je pre nich cudzím jazykom, ľudia neakceptujú inakosť a nesnažia sa prispôsobiť. Takisto hovorený jazyk ako cudzí jazyk v písanej forme neovládajú vždy dobre a problémom je aj to, že nemajú možnosť prístupu k posunkovému jazyku od útleho detstva,“ prízvukoval Hefty. Dodal, že nepočujúci nemajú plnohodnotný prístup k vzdelaniu, pretože nie je bezbariérové. „Absentuje tlmočnícka služba do hovoreného jazyka, resp. do písanej formy hovoreného jazyka prakticky neexistuje. Týka sa to aj vzdelávania, tlmočníkov je nedostatok, nemajú vzdelanie a ani systém na platenie tlmočníkov nie je vybudovaný," zdôraznil. Medzi problémy nepočujúcich rovnako patria aj predsudky pri zamestnávaní. „Spoločnosť prizerá čo nevie, čo nie je schopný vykonávať. Problémom je napríklad aj to, že nepočujúci nerozpráva dobre. Nie sú ochotní sa k tomu prispôsobiť,“ priblížil Hefty.

Cieľom Medzinárodného dňa nepočujúcich je práve oboznámenie verejnosti s nepočujúcimi, ich úspechmi a problémami. Deň je určený na propagáciu ich potrieb a požiadaviek s dôrazom na zlepšenie ľudských práv nepočujúcich osôb, postavenia, prístupu k vzdelaniu a k informačným technológiám a službám. Na Slovensku neexistujú presné štatistiky koľko je nepočujúcich, podľa Heftyho je to pravdepodobne asi jedno percento z obyvateľstva.