Nedostatočná kooperácia medzi politikmi a podnikmi bráni rozvoju ekonomiky, tvrdia akademici

BRATISLAVA - Jedným z hlavných problémov úspešného rozvoja slovenskej ekonomiky je nedostatočná kooperácia a dôvera medzi politikmi, podnikmi, verejným sektorom, vysokoškolskými a výskumnými inštitúciami. Vyplýva to z prezentácie výsledkov a odporúčaní projektu Konkurencieschopnosť, ekonomický rast a prežitie firiem, o ktorých agentúru SITA informovali zástupcovia z troch slovenských ekonomických univerzít – Ekonomickej univerzity v Bratislave (EUBA), Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB) a Prešovskej univerzity (PU). "Veľkú bariéru pre Slovensko vidím v komunikácii verejných inštitúcií (byrokratov) s podnikateľmi a s občanmi. Tam ako keby bol skôr konflikt a nie spolupráca," skonštatoval vedúci projektu Pavol Ochotnický (EUBA).

Počas troch rokov trvania projektu grantovej podpory tímy ekonómov skúmali faktory, ktoré majú vplyv na konkurencieschopnosť krajiny a vedú k ekonomickému rastu a aj prežitiu firiem v SR. Okrem toho analyzovali postavenie Slovenska v jednotlivých svetových rebríčkoch konkurencieschopnosti. "Ekonomika SR rastie síce nadpriemerným tempom a aj rast celkovej produktivity (práce a kapitálu) ako prejav konkurencieschopnosti a rastu prosperity krajiny je dynamickejší v porovnaní s priemerom EÚ, resp. eurozóny. Ako však ukazujú výsledky tímu EUBA, ďalšia konvergencia ekonomiky SR môže byť obmedzená schopnosťou udržania exportnej výkonnosti a prebytku obchodnej bilancie ekonomiky Slovenska," pokračoval Ochotnický.

Súčasťou výskumu EUBA v rámci projektu bolo tiež zistiť, čo vplýva na produktivitu výrobných faktorov v jednotlivých krajinách. Na základe údajov za krajiny EÚ akademici zistili, že na efektívne zhodnotenie kapitálu a prácu má najväčší vplyv technologická pripravenosť, vzdelávanie a tréning pracovnej sily, kreativita meraná indexom kreativity za jednotlivé krajiny, platenie daní a úroveň talentov v danej krajine. "Ostatné faktory konkurencieschopnosti sa ukazujú ako menej významné, a preto uvedených päť zdrojov rastu a konkurencieschopnosti by mali byť v záujme rastu ekonomickej prosperity centrálnym predmetom pozornosti pri tvorby vládnych politík aj v SR," pokračoval Ochotnický.

Podľa tímu UMB vedeného Martou Orviskou je efektívnosť fungovania verejného sektora jedným z kľúčových determinantov rastu konkurencieschopnosti, ekonomického rastu a prežitia firiem. "Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorú v roku 2010 vypracovala Slovenská akadémia vied na objednávku vlády SR upozornila, že kľúčovým cieľom budúceho rozvoja musí byť efektívny štát vo všetkých jeho hlavných rozmeroch. Najmä ako efektívny regulátor, efektívny ochranca vonkajších ekonomických a politických záujmov, efektívny tvorca verejnej politiky, efektívny garant sociálnych istôt a efektívny poskytovateľ verejných služieb. Bez kvalitne fungujúceho štátu nemôže existovať a efektívne fungovať súkromný sektor, rásť výkonnosť a konkurencieschopnosť ekonomiky," dodala Marta Orviská.

Výskumné aktivity projektového tímu PU pod vedením Dany Kiseľákovej boli zamerané na zhodnotenie dynamiky vývoja a aktuálnu konkurenčnú pozíciu slovenskej ekonomiky. "Celková pozícia SR v kontexte globálnej konkurencieschopnosti v posledných rokoch stagnuje, alebo dochádza len k veľmi miernemu zlepšeniu. Na základe vykonaných analýz a výsledkov porovnávaných v kontexte krajín EÚ projektový tím dospel k zisteniam, že úroveň niektorých oblastí a indikátorov - najmä kvalita a efektívnosť verejných inštitúcií, inovačná schopnosť a inovačná aktivita podnikov, investície na výskum, vývoj a inovácie, patrili v SR medzi najkritickejšie," uviedla Kiseľáková.

Slovensko je však podľa akademikov aj napriek spomenutým nedostatkom v podnikateľskom prostredí atraktívnou destináciou pre zahraničných investorov. "Podnikateľské prostredie na Slovensku je pre zahraničných investorov atraktívnou destináciou, čo dokumentovalo aj lepšie postavenie Slovenska v rámci niekoľkých globálnych indexov podnikateľského prostredia. Odstránenie spomínaných nedostatkov je predpokladom pre hospodársky rast, konkurencieschopnosť krajiny a zvyšovanie životnej úrovne," uzavrela Kiseľáková.