DANE: Práca z domu spoza našich hraníc prináša Slovákom administratívne komplikácie

BRATISLAVA - Slovákom, ktorí bývajú v prihraničných rakúskych obciach a dochádzajú za prácou na Slovensko, sa môže momentálne často firmami nariaďovanou prácou z domu skomplikovať situácia. Od januára im totiž musí firma, ktorá ich na Slovensku zamestnáva, viesť aj rakúske mzdové účtovníctvo a odvádzať za nich rakúsku daň zo mzdy. A to bez ohľadu na to, že pracujú iba na slovenských zákazkach, keďže stačí, že časť práce urobia u seba doma v Rakúsku. Upozorňuje na to Slovenská komora daňových poradcov (SKDP).

"Povinnosť viesť rakúske mzdové účtovníctvo a zrážky zo mzdy má každý zamestnávateľ, ktorého zamestnanec býva v Rakúsku a má tam napríklad raz do týždňa prácu z domu, tzv. home office, alebo počas Vianoc a Nového Roka pracuje z domu. Platí to dokonca aj pre tie osoby, ktoré v Rakúsku nemajú trvalý pobyt, ale napríklad iba víkendový dom a príležitostne odtiaľ na diaľku pracujú," uviedla Zuzana Maronová z SKDP.

Slovenský zamestnávateľ, ktorého zamestnanec býva v Rakúsku, sa tak podľa tamojšej legislatívy musí zaregistrovať, musí viesť rakúske mzdové účtovníctvo a musí odvádzať preddavky na daň zrazené zo mzdy. Okrem toho musí rakúskym úradom zasielať výplatné pásky a mesačné a ročné mzdové výkazy.

Cieľom rakúskej právnej úpravy je podľa Márie Berithovej zo Slovensko-rakúskej obchodnej komory snaha zdaňovať digitálnu ekonomiku, ktorá sa realizuje na území Rakúska. "Nebolo cieľom zmeniť podmienky pre slovenské firmy. Vnímame túto situáciu ako problematickú a snažíme sa ju spoločne s SKDP riešiť. Našim cieľom je získať spätnú väzbu od dotknutých subjektov a posunúť ju na kompetentné miesta na Slovensku a v Rakúsku," tvrdí.

SKDP spolu so Slovensko-rakúskou obchodnou komorou aktuálne zhromažďuje pripomienky k novej rakúskej legislatíve a v najbližšom čase ich chcú adresovať úradom v Rakúsku. "Podľa informácií, ktoré máme, rakúske ministerstvo financií chystá úpravu zákona, aby sa netýkal zahraničných firiem v takom rozsahu ako teraz, teda najmä v prípadoch, keď zamestnanec v Rakúsku nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť," dodala Zuzana Maronová z komory daňových poradcov.

V minulosti si mohli Slováci žijúci v Rakúsku iba podať rakúske daňové priznanie a tam vykázať svoje príjmy. Od januára 2020 to už nestačí, a treba počítať s administratívnymi povinnosťami aj v Rakúsku. Nová rakúska legislatíva však neznamená, že zamestnanci zaplatia daň zo mzdy dvakrát. V každej krajine budú totiž v konečnom dôsledku platiť daň z príjmov zo zamestnania tak ako doteraz, teda iba za dni, ktoré v danej krajine reálne fyzicky odpracovali.

Pokuty za nedodržanie rakúskeho zákona o vedení mzdovej evidencie sú od 2 % z dlžnej dane pri omeškaní až po dvojnásobok dlžnej dane pri vážnom porušení zákona, v niektorých prípadoch hrozí trest odňatia slobody do 4 rokov.

Podľa senior manažérky zo spoločnosti Grant Thorton Jany Kyselovej však podobné pravidlo pre zdaňovanie príjmov uplatňuje aj Slovensko a Maďarsko. To znamená, že zamestnanci vo všeobecnosti musia priznávať a platiť dane v tom štáte, v ktorom fyzicky vykonávajú prácu. Následne musia robiť vysporiadanie dane z celosvetových príjmov v krajine svojej daňovej rezidencie. Pri živnostníkoch je zase rozhodujúce umiestnenie prevádzky.