Rebríček neetických praktík podnikania na Slovensku vedie neplatičstvo

BRATISLAVA - Rebríček neetických praktík podnikania na Slovensku vedie neplatičstvo. Vyplýva to z prieskumu vedcov z Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave zameraného na stav rozvoja etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí. Viac ako 70 % respondentov uviedlo, že sa s ním stretlo, respektíve sa skôr stretlo. Výsledky výskumu potvrdzujú aj sťažnosti malých a stredných podnikov na neplatenie faktúr za poskytnuté služby a tovary a na nedodržiavanie zmlúv medzi obchodnými partnermi.

Ako etický problém v podnikaní sa podľa prieskumu javia aj kartelové dohody a rodinkárstvo. Neetické praktiky pri získavaní štátnych zákaziek sa umiestnili na 6. mieste. K aktuálnym neetickým konaniam v podnikaní rovnako patria aj problémy spojené s predajom výrobkov a služieb začínajúc zavádzajúcou reklamou, nekvalitným tovarom a vyhýbaním sa prijatiu reklamácie. Prvú desiatku neetických praktík v podnikateľskom prostredí uzatvára zneužívanie kontaktov na politikov a úradníkov vo vlastnom ekonomickom záujme, teda korupčné praktiky.

Vedci skúmali aj prítomnosť etických mechanizmov v organizačnej kultúre podnikov. V celosvetovom meradle je najrozšírenejším prvkom rozvoja etiky v organizácii etický kódex. Na Slovensku sa však umiestnil až na druhom mieste. "V našich podmienkach je najrozšírenejším etickým mechanizmom overovane spoľahlivosti obchodného partnera (35 %). Tento výsledok nie je prekvapujúci, pretože pokiaľ je v našej krajine rozšírené neplatičstvo a porušovanie dohôd, tak je pochopiteľné, že podnikateľské subjekty voči sebe pociťujú navzájom pomerne vysokú mieru nedôvery, preto si tretina firiem overuje svojich obchodných partnerov," konštatujú autori prieskumu.

S veľkým odstupom sa následne umiestnili etické mechanizmy, ktoré sú spojené s reakciou podniku na dodržiavanie etického kódexu, jasné postupy pri riešení a objasňovaní neetického konania a interné linky na nahlasovanie neetických a nezákonných praktík. K najalarmujúcejším zisteniam patrí podľa vedcov fakt, že len 13 % zúčastnených firiem má zavedené etické vzdelávanie, teda, že firmy na Slovensku výrazne nedoceňujú etické vzdelávanie zamestnancov a manažérov a neprijímajú svoju zodpovednosť za kultiváciu etického myslenia a správania na pracoviskách.