Demografické zmeny na Slovensku zmenia trh práce, upozorňuje Inštitút finančnej politiky

BRATISLAVA - Slovensko v dlhodobom horizonte čakajú výrazné demografické zmeny, ktoré povedú aj k zmenám na trhu práce. Kľúčovými faktormi sú postupné starnutie dnešných štyridsiatnikov a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, uvádza sa v komentári Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Kým lepšie vzdelanie bude v budúcnosti tlačiť nezamestnanosť nadol, odchod Husákových detí do dôchodku bude podľa analytikov omladzovať trh práce a mieru nezamestnanosti, naopak, zvyšovať. "Politiky by mali smerovať na rast úrovne vzdelanosti a na podporu flexibilných foriem zamestnávania, čím by zamestnanosť stúpla," uvádza sa v komentári.

Najdôležitejším demografickým trendom najbližších dekád bude postupné starnutie silných populačných ročníkov 1970-1989 a ich odchod do dôchodku. Druhým trendom je zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. To platí pre mužov aj ženy, no výraznejšie zmeny pozorujú analytici u žien. "Takmer 20 % šesťdesiatničiek nemá dnes ani výučný list a 28 % má iba odborné vzdelanie s výučným listom alebo záverečnou skúškou," upozorňuje IFP. Medzi tridsiatničkami (30-34) je podiel žien s takýmto vzdelaním výrazne nižší. Na druhej strane, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa má v súčasnosti už takmer 40 % tridsiatničiek. "V prípade mužov pozorujeme pokles podielu učňovského vzdelania v prospech vyšších stupňov vzdelania, ale medzigeneračné rozdiely sú menej výrazné. Podiel tridsiatnikov s vysokoškolským vzdelaním dosahuje 25 % oproti 14 % u šesťdesiatnikov," uvádza sa v komentári.

Zmena vzdelanostnej a vekovej štruktúry populácie ovplyvní nezamestnanosť. Dôvod je podľa analytikov IFP ten, že rôzne vekové a vzdelanostné skupiny sa vyznačujú rôznymi mierami nezamestnanosti. Vo všeobecnosti je totiž nezamestnanosť vyššia u mladých ľudí, u ľudí s nízkym vzdelaním a mnohokrát aj u ľudí blízko dôchodkového veku. "Šanca byť zamestnaný s vekom najprv rastie a následne klesá v tvare obráteného U," upozorňujú analytici. Muži dosahujú maximálnu zamestnanosť už vo veku 25- až 29 rokov, u žien je to vzhľadom na rodičovské dovolenky až po 40. roku života. U mužov aj u žien je obdobie medzi 40. a 49. rokom života obdobím s najnižším rizikom nezamestnanosti. U mužov je toto riziko v porovnaní s obdobím medzi 25. až 39. rokom 1,3-krát nižšie, u žien 1,2-krát nižšie. Šanca mať zamestnanie podľa analytikov rastie aj s lepším vzdelaním. Najvýraznejší rozdiel je medzi vzdelaním bez výučného listu a stredným odborným vzdelaním s výučným listom alebo záverečnou skúškou. "O niečo nižšia pravdepodobnosť zamestnať sa u obyvateľov s ukončeným prvým stupňom vysokej školy je spôsobená tým, že títo muži a ženy zväčša pokračujú v štúdiu a z hľadiska trhu práce sú neaktívni," uvádza sa v komentári.

Zlepšenie systému vzdelávania má potenciál znížiť mieru nezamestnanosti. Projekcia IFP so zvyšovaním vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva indikuje potenciál znížiť nezamestnanosť o 0,15 percentuálneho bodu v horizonte 10 rokov a 0,55 percentuálneho bodu do roku 2060. Mieru participácie na trhu práce je možné podporiť zvýšením veku odchodu do dôchodku. Predpokladom je postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku naviazaným na rast strednej dĺžky života tak, ako tomu bolo pred zavedením dôchodkového stropu, teda až na 68 rokov a 8 mesiacov pre mužov aj ženy v roku 2060. "Vzhľadom na zvýšené riziko nezamestnanosti starších ľudí by zvyšovanie dôchodkového veku viedlo k miernemu nárastu nezamestnanosti. Okolo roku 2050 však silné generácie Husákových detí dosiahnu dôchodkový vek bez ohľadu na to, či sa dôchodkový vek zvýši alebo nie," upozorňujú analytici.

Ďalší priestor na znižovanie nezamestnanosti je podľa IFP možné hľadať v podpore flexibilných foriem zamestnávania, či reforme zdravotníctva. Podiel starších ľudí na pracovnej sile sa bude zvyšovať bez ohľadu na výšku dôchodkového veku. Ľudia vo vyššom veku častejšie využívajú prácu na čiastočný úväzok. Takéto úväzky predstavujú 6,7 % pracovných miest u starších mužov a 10,1 % u starších žien (55-74). "Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva za pôvodnými členskými krajinami EÚ, najmä Nemeckom a Holandskom, ktoré sa vyznačujú najflexibilnejšími trhmi práce," dodávajú analytici.