VLÁDA: Bielorusi majú právo rozhodnúť sa o svojej budúcnosti v slobodných voľbách, zhodli sa ministri a premiér

BRATISLAVA - Bielorusi majú právo rozhodnúť sa o svojej budúcnosti v slobodných voľbách. Zhodli sa na tom predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO), minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS), minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Slovensko tiež podporí sankcie voči konkrétnym ľuďom, ktorí sa podieľali na falšovaní volieb či útokoch na demonštrantov. Minister obrany tiež označil možnosť akéhokoľvek zásahu zo strany Severoatlantickej aliancie (NATO) v Bielorusku za absolútny nezmysel.

„Rozhoduje sa o tom, či Bielorusko zažije rok 1968 alebo 1989,“ pripomenul historické miľníky Československa premiér Matovič. On sám chce, aby Európska únia (EÚ) a Slovensko pomohli bieloruskému ľudu. Pod pomocou si predstavuje finančnú pomoc občianskemu sektoru, ale aj „veľmi ústretové“ štipendiá pre bieloruských študentov. „Bude to postoj otvorenej náruče voči bieloruskému ľudu a cielených sankcií voči páchateľom, ktorí síce pochádzajú z bieloruského ľudu, len sú na druhej strane. Čiže nie nejaké prvoplánové sankcie, kde by nakoniec trpeli samotní Bielorusi,“ povedal premiér.

Vyhlásil tiež, že Slovensko počít s Bieloruskom v Európe a chce, aby sa k vyhláseniu lídrov EÚ pripojilo aj Rusko. „Myslím si, že ak nám naozaj záleží na tom, aby v Bielorusku boli demokratické voľby, a aby sa občania Bieloruska naozaj rozhodli sami, tak by všetky svetové mocnosti mali dať ruky preč od rozhodnutia týchto ľudí,“ uviedol Matovič. Myslí si však, že je potrebné pomenovať rozhodnutia jednotlivcov zneužiť a zmanipulovať voľby vo svoj prospech.

Šéf diplomacie Korčok pripomenul, že stanovisko vlády má tri body a apeluje na bieloruský režim, aby „okamžite prestal“ s represáliami a násilím voči občanom. „EÚ určite zareaguje na to, čo sa v krajine stalo. A stalo sa to, že voľby boli nedemokratické, neférové a zmanipulované,“ zdôraznil. To podľa neho znamená, že odpoveď zo strany EÚ prísť musí, no nebude namierená voči občanom Bieloruska. Tí už podľa neho nesú dostatočne veľké bremeno. Korčok oznámil, že aj dnes boli voči občanom Bieloruska nasadené silové zložky, čo označil za neakceptovateľné. Minister zahraničia ozrejmil aj to, že Lukašenkovi od začiatku „zjavne išlo“ o zmanipulovanie volieb, pretože nepozval pozorovateľov podľa medzinárodného práva a Bielorusko nenechalo zahraničných akreditovať novinárov.

Minister obrany povedal, že situáciu v krajine sleduje „veľmi pozorne“. „Odmietame to, aby akákoľvek tretia krajina vstupovala na územie Bieloruska, nepáčia sa mi tie úvahy, čo sa šíria, že by nedajbože niekto mal vojensky zasahovať na území Bieloruska,“ povedal. Naď rovnako ako premiér vidí dve alternatívy, ktoré taktiež prirovnal k rokom 1968 a 1989. Minister niekoľkokrát zdôraznil, že by bolo veľmi krátkozraké, ak by sa akákoľvek tretia krajina rozhodla vojensky zasiahnuť na území Bieloruska.

Podľa Naďa sú konšpirácie o rozmiestňovaní jednotiek NATO v blízkostí hraníc Bieloruska tradičným receptom hľadania nepriateľa vonku. „K žiadnemu zgrupovaniu vojsk NATO pri bieloruských hraniciach nedochádza. Je to absolútny nezmysel,“ zdôraznil minister a tiež uviedol, že situácia v Bielorusku nemôže ovplyvniť ani misie NATO v Pobaltí.

Budaj ocenil, že sa vláda postavila k situácii v Bielorusku veľmi jednoznačne. Prijatie bieloruského veľvyslanca premiérom Matovičom označil za mimoriadnu udalosť v príbehu samostatnej Slovenskej republiky. „Slovensko sa cíti dosť sebavedomé a demokratické na to, aby dávalo jasnú zahraničnú podporu demokratickým hnutia v postkomunistických štátoch. Pre mňa to je pocit satisfakcie,“ ukončil minister.

Vláda SR dnes schválila stanovisko, podľa ktorého bude na pôde EÚ podporovať rozhodnutia o cielených a reštriktívnych opatreniach voči osobám zodpovedným za násilie na občanoch Bieloruska protestujúcich proti nedodržiavaniu občianskych a ľudských práv. Slovensko sa zasadí aj za mobilizáciu všetkých nástrojov podpory občianskej bieloruskej spoločnosti a bude podporovať úsilie medzinárodného spoločenstva zastaviť eskaláciu napätia v Bielorusku.

V Bielorusku prebiehajú protesty už od vyhlásenia prvotných výsledkov volieb. Podľa ústrednej volebnej komisie ich vyhral súčasný prezident Alexander Lukašenko s viac ako 80 percentami hlasov. Podľa ľudí v uliciach aj viacerých členov volebných komisií sú tieto čísla zmanipulované.