POLITOLÓGOVIA: Významnými udalosťami roka boli koronakríza a parlamentné voľby, zhodujú sa Eštok a Štefančík

BRATISLAVA - Všetky udalosti na slovenskej politickej scéne boli v roku 2020 ovplyvnené a zatienené pandémiou koronavírusu. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Gabriel Eštok z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Kým v prvej vlne prinášal boj s pandémiou podľa jeho slov politickým stranám a politikom zvyšovanie preferencií, druhá vlna mala skôr negatívny vplyv na dôveryhodnosť politikov a politické preferencie. Politológ Radoslav Štefančík z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave doplnil, že mnohí ľudia prišli kvôli koronavírusu o zamestnanie, časť príjmov, pocit ekonomického bezpečia, ďalší o svojich blízkych a u niektorých ľudí sa koronakríza prejaví na ich dlhodobom zdravotnom stave.

„V súčasnosti nie je nič podstatnejšie, ako situácia spôsobená koronavírusom. Počas obdobia pandémie sa pritom prejavil zvláštny paradox. Ľudia so zmyslom pre princípy liberálnej demokracie sa pre blaho celej spoločnosti na bližšie neurčené obdobie vzdávajú dobrovoľne svojich práv a slobôd, naopak, ľudia so sympatiami k nedemokratickým režimom volajú po slobode, po ktorej predtým nikdy netúžili a svojim nezodpovedným prístupom ohrozujú zvyšok spoločnosti," zdôraznil Štefančík.

Eštok za najvýznamnejšiu udalosť roku 2020 popri pandémii koronavírusu označil výsledok parlamentných volieb a ukončenie dvanásťročnej vládnej dominancie strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD). Poukázal na fakt, že do parlamentu sa nedostali „stálice slovenskej politickej scény”, ako sú Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Slovenská národná strana (SNS) a ani jedna strana maďarskej menšiny. Mimo parlamentu ostali podľa neho aj noví, no výrazní aktéri predvolebného súboja, hnutie Progresívne Slovensko (PS) či strana Spolu - občianska demokracia (Spolu). „Nová vláda predstavovala pre podstatnú časť voličov nádej na zmenu v štýle a obsahu vládnutia, no mnohí zostali sklamaní. Bohužiaľ, dôsledkom volieb a ďalších následných procesov, bolo aj akési vyvrcholenie rozdelenia slovenskej spoločnosti, ktoré koronakríza len viac zviditeľnila,” zhodnotil Eštok.

Pre stranícky systém bol podľa neho na Slovensku dôležitou udalosťou „štiepny proces” v Smere-SD. „Do politického dôchodku po nepresvedčivom výsledku svojej strany vo voľbách odišiel bývalý prezident Andrej Kiska. Svojich voličov opustil v čase najväčšej neistoty a stranu nechal nie príliš akčnému vedeniu. Nemožno obísť ani očistný proces v justícii a polícii, ktorý sa v tomto roku výrazne rozbehol. Celá spoločnosť očakáva jednoznačné a spravodlivé pokračovanie začatých procesov. Ochotu vecami pohnúť naznačuje aj voľba nového generálneho prokurátora,” dodal Eštok.

Výsledok parlamentných volieb ako významnú udalosť roka označil aj Štefančík. „Keď spočítame hlasy pre koaličné strany, plus pre strany mimo parlamentu, teda KDH, PS/Spolu a maďarské strany, tak išlo o veľmi silný hlas proti vtedajšej vládnej moci. Voliči nielen že ,vykopli´ Smer z vlády, oni ho katapultovali na Mesiac. Lenže Smer síce ľudia vyhodili dverami von, ale niektorí z nich sa vracajú oknom späť v podobe Hlasu-SD. Nejeden volič má krátku pamäť, preto táto stratégia zaberá,” myslí si Štefančík. Voľby podľa neho znamenali výmenu vlády, „rozviazanie rúk” policajným zložkám, očistu v súdnictve, napriek tomu sa však nevie zbaviť presvedčenia, že termín „naši ľudia“ by sa na Slovensku ešte nemal vypustiť zo slovnej zásoby. „Aj pri tejto vládnej koalícii sa ukazuje, že vyvodzovanie politickej zodpovednosti z vlastných prešľapov je zatiaľ vzácne,” uzavrel Štefančík.