Biden si myslí, že Putin vtrhne na Ukrajinu, neželá si však úplnú vojnu

BRATISLAVA - Americký prezident Joe Biden si myslí, že jeho ruský kolega Vladimir Putin „vnikne“ na Ukrajinu, nechce však „totálnu vojnu“. Za inváziu by Putin zaplatil „vážnu a vysokú cenu“, povedal v stredu Biden a dodal, že v prípade menšej intervencie by mohli západní spojenci postupovať inak. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Biely dom však neskôr zdôraznil, že akýkoľvek vojenský krok Ruska by sa stretol s rýchlou a tvrdou reakciou Západu.

Rusko v blízkosti hraníc s Ukrajinou zhromaždilo asi 100-tisíc vojakov, čo by podľa Západu mohlo predznamenávať inváziu. V rámci ďalšieho posilňovania síl v blízkosti Ukrajiny presunulo Rusko bližšie nešpecifikovaný počet vojakov z ruského Ďalekého východu k svojmu spojencovi Bielorusku, kde sa tento mesiac konajú veľké vojenské manévre.

„V rámci NATO sú rozdiely v tom, čo sú krajiny ochotné urobiť v závislosti od toho, čo sa stane,“ povedal Biden na stredajšej tlačovej konferencii. „Uvidíte, že pokiaľ Rusko uskutoční inváziu, bude niesť zodpovednosť, a závisí to od toho, čo urobí... Ak to bude menší vpád, budeme sa musieť dohadovať o tom, čo robiť alebo nerobiť a tak ďalej,“ dodal prezident. USA sú podľa neho naďalej otvorené diskusiám s Ruskom a samit s Putinom považuje stále za „možný“.

Predstavitelia Bieleho domu sa po Bidenových vyjadreniach poponáhľali s vyjasnením postoja USA. „Pokiaľ sa akékoľvek ruské vojenské sily pohnú cez ukrajinskú hranicu, bude to ďalšia invázia, na ktorú budú Spojené štáty a naši spojenci reagovať rýchlo, tvrdo a jednotne,“ uviedla tlačová hovorkyňa Jen Psakiová.

Moskva trvá na tom že Západ musí poskytnúť garancie, ktoré zabránia rozšíreniu NATO o Ukrajinu a ďalšie postsovietske štáty. Rusko ďalej žiada, aby NATO v postsovietskych krajinách nerozmiestňovalo svojich vojakov a vojenskú techniku. Nalieha tiež, aby aliancia stiahla zbrane a vojakov z krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa k nej pripojili po skončení studenej vojny.

Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo proruských separatistov, ktorí stále ovládajú časť územia na východe Ukrajiny. Boje medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a povstalcami si doteraz vyžiadali viac ako 14-tisíc ľudských životov a zničili priemyselné srdce Ukrajiny.