Počet vlkov v Európe stúpa: Brusel ale dôvody na odstrel nevidí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRUSEL / Veľa kriku pre nič – aj takto reagujú ochranári na zámer Európskej komisie znovu prehodnotiť odstrel Vlka dravého. Podľa europoslancov nemôže komisia o takej vážnej téme rozhodovať skratovo a na základe nedostatočných dát.

"Tu som zostal doslova obarený, pretože pri tak závažnom rozhodovaní ako je otváranie smerníc o chránených druhoch a biotopoch by sme sa nemali opierať o dáta, ktoré niekto vytiahne z rukáva za 2 týždne," uviedol europoslanec Michal Wiezik.

Počet vlkov v Európe stúpa

Tému otvorila predsedníčka Európskej komisie začiatkom septembra a vyzvala krajiny, aby do 22. septembra a predložili aktuálne údaje o populácii vlkov. "V súčasnosti neevidujeme oficiálnu žiadosť v tejto veci. Ale údaje o počtoch vlkov zverejňujeme pravidelne, nevidíme žiaden dôvod ich neposkytnúť," vyjadril sa Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia SR.

K téme sa rovnako vyjadril Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. "Ja si myslím, že parafrázujúc Shakespeara, je to veľa kriku pre nič. Odstrel vlka je v súčasnej dobe povolený, pokiaľ sú nejaké problémy a je úplne zbytočné túto legislatívu meniť," povedal Lukáč.

SV krajinách EÚ žije zhruba 19 vlkov. Ich počet za posledné desaťročie stúpol podľa odhadov o 25 percent. "To, že v celej Európe stúpol počet vlkov je preto, že sa premiestnili do krajín, kde doteraz neboli, napríklad Nemecko, tam vlci neboli, teraz je ich okolo 1000." doplnil Lukáč.

V dedinách vidieť vlkov čoraz častejšie

Vlak dravý je u nás celoročne chránený. Častejšie ho vidieť aj v našich dedinách. Naposledy takéto divadlo predviedla vlčia svorka pod oknami rodinného domu v Zubnom.

Podľa vyhlásenia predsedníčky Eurokomisie koncentrácie svoriek vlkov sa v niektorých európskych regiónoch stali reálnym nebezpečenstvom pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí. Aj poľovníci a chovatelia hospodárskych zvierat rátajú škody po vlkovi. "Ja ako poľovník to vidím tak, že tých vlkov tu máme strašne veľa, nemôžeme ich len chrániť a oni sa budú množiť," uviedol poľovník Peter Čopák.

"Za minulý rok škody za vlka dravého vyplatené okresnými úradmi predstavovali 576 tisíc eur," doplnil Tomáš Ferenčák, hovorca MŽP SR. Len pre porovnanie, podľa ministerstva životného prostredia škody spôsobené nechránenou raticovou zverou za rok 2022 boli vyčíslené na vyše 2,8 miliónov eur.