Enormné plytvanie potravinami: Na jedlo najviac míňame, ale ním aj najviac plytváme

BRATISLAVA / Priemerný Slovák či Slovenka vyhodí každoročne do koša asi 150 €. Nie vo forme bankoviek, ale ako jedlo, ktorým neustále plytváme. Znie to ako paradox, keďže približne 16 percent obyvateľov Slovenska si pri narastajúcich cenách nemôže dopriať každý druhý deň plnohodnotný obed. Zároveň sa prvýkrát v histórii stalo, že ceny potravín sú u nás drahšie, ako je priemer Európskej únie, a to o takmer 2 percentá.

V rámci V4 na potraviny najviac míňame, ale nimi aj najviac plytváme

Priemerná slovenská rodina minie približne 1/5 rozpočtu na potraviny. V rámci krajín V4 nielenže na potraviny dávame najviac financií, ale nimi aj najviac plytváme. Potraviny nakúpime lacnejšie u našich susedov. "V Poľsku nakúpime potraviny lacnejšie ako u nás o 28 percent, v Maďarsku o 12 percent a v Českej republike ich kúpime lacnejšie o priemerne 5 percent," informovala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Podľa údajov Európskej komisie sa v EÚ každoročne vyhodí 59 miliónov ton potravín, čo predstavuje 131 kilogramov na obyvateľa. U nás sme disciplinovanejší, no najviac potravinového odpadu vyprodukujeme v domácnostiach. "Na Slovensku na 1 obyvateľa pripadá až 83 kg potravinového odpadu," priblížila Sadovská. Ak by sme to premenili na peniaze, podľa analytičky by vyzeralo naše plytvanie takto: "na jedného Slováka to vyzerá tak, že vyhodí ročne 100 až 150 eur".

Najčastejšie plytváme potravinami s krátkou dobou spotreby. "Sú to väčšinou pekárenské výrobky. Dosť sa vyhadzuje aj zeleniny a ovocia," uviedol Jozef Bíreš, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Prečítajte si tiež

Zbierka potravín pre slovenské rodiny v núdzi - vaše tri eurá môžu zachrániť život

Projekt "Hovorme o jedle" má zlepšiť vzťah detí k jedlu

V pondelok 16. októbra sa začal 11. ročník súťažno-vzdelávacieho projektu s názvom Hovorme o jedle, do ktorého sa prihlásilo 560 základných škôl. "Potrebujeme tú novú generáciu, ktorá vychádza zo ZŠ, edukovať, rozprávať sa s nimi, že potraviny nie sú samozrejmosť," priblížil Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. "Tento projekt prispieva k tomu, aby si ľudia a domácnosti kupovali potraviny v takom množstve, koľko ich skonzumujú, koľko potrebujú, pretože je ďalšia skupina ľudí vo svete, ktorá trpí podvýživou a hladuje," doplnil Bíreš.

Deti zo ZŠ Kulišková v Bratislave sa každoročne zapájajú do projektu. Ich správanie k jedlu sa zlepšilo, no stále nie je ideálne. "Možno naše pani upratovačky by vedeli rozprávať, že aj jedlo nájdeme v tom koši stále. Toto je nám ľúto," opísala Sylvia Lešková, riaditeľka ZŠ Kulišková. Narastajúci záujem o správanie sa k jedlu zaznamenali aj u rodičov. "Rodičia sa často detí pýtajú – čo bolo na obed, či jedli, či im chutilo," doplnila Kulišková.

Osveta prebieha na prihlásených školách minimálne týždeň a žiaci sa okrem vedomostí môžu dostať aj k hodnotným cenám. "Je dôležité, aby tie deti vedeli od svojich rodičov ako nakupujú, aké potraviny vyberajú, či vyberajú tie zdravé," uviedol Bíreš.

Prečítajte si tiež

Tento rok medzimesačne prvýkrát zlacneli potravinové položky - najmä sezónna zelenina a ovocie

16 percent Slovákov si nemôže dopriať plnohodnotný obed

Plytvanie potravinami pôsobí paradoxne aj v kontexte toho, že 16 percent ľudí na Slovensku – čo je dvojnásobok priemeru EÚ, si nemôže každý druhý deň dopriať plnohodnotný obed. "Vlani sa po prvýkrát stalo aj to, že už naše ceny potravín alebo ich cenová hladina je o 2 percentá vyššia, ako je priemer EÚ," uviedla Sadovská.

V rámci zmeny správania by sme mali začať od seba, aby naše potraviny a financie nekončili v koši.