Lukáš v boji so zákernou chorobou ostal sám. Darované Vianoce mu podali pomocnú ruku
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KOŠICE / Je ťažké bojovať so zákernou chorobou, ale je to ešte ťažšie, ak človek pri sebe nemá rodinu a príbuzných. Aj také príbehy prináša život. V tých najhorších chvíľach, kedy sa rozhoduje medzi životom a smrťou, zostal aj osamelý Lukáš. Vďaka košickému anonymnému darcovi sme mu mohli podať pomocnú ruku a budeme pri ňom stáť aj v tých najhorších dňoch jeho liečby.
"Hneď, ako som sa narodil, sa ma mama vzdal," začína svoj príbeh Lukáš Mižigár, pacient, ktorý ostal bez príbuzných. S Lukášom sme sa zoznámili pred onkologickým ústavom v Košiciach a jeho príbeh nás chytil za srdce. Osud sa s ním od malička nemaznal, ale tú najtvrdšiu ranu utrpel vo svojich 25 rokoch. "Môj zdravotný zlom nastal 28. decembra 2018, minulý rok, tri dni po Vianociach," povedal Lukáš. A potom nasledovala krutá diagnóza lekárov. Štvrté štádium rakoviny, ktorá mu napadla viacero orgánov tela. "Metastázuje na pečeni, kde je jeden nález, dosť veľký a mnohopočetné nálezy sú na pľúcach," opísal svoj vážny stav Lukáš.
"Prijal som, čo je a musím bojovať," nevzdáva sa onkologický pacient a veru bojuje, ale úplne sám. S bolesťou, smútkom, bezradnosťou a bez rodiny. Od malička totiž vyrastal v detskom domove a v týchto ťažkých časoch mu aspoň strechu nad hlavou poskytlo centrum Dorka. Práve tam, medzi štyrmi stenami, pre bolesti trávi najviac času. "Tu sú opiáty, morfium každých šesť hodín. Von chodím, keď idem na vyšetrenia," poznamenal Lukáš. Práve preto sme Lukášovi pripravili veľké a nečakané prekvapenie. Zaviedli sme ho na miesto, ktoré mal od malička rád, na futbalový štadión a jeho výraz v tvári bol neskutočný. "Proste chcem hrať. Futbal je moja prvá láska," povedal Lukáš, keď ešte netušil, že sa ocitne na trávniku a rozhodcovia jeho nohám zveria prvý výkop. "Viem, že si fanúšik Realu Madrid a FC Košice, tak my s chlapcami sme sa rozhodli, že by sme ti takouto formou pamätne chceli darovať jeden dres. Náš slogan je - Všetci spolu silnejší - takže my s tebou stojíme pri tvojom boji a veríme, že keď sa vyzdravíš, tak prídeš za nami na tréning," povedal Dušan Trnka, prezident FC Košice. "Taká radosť vo mne vypukla, že som sa neubránil slzám," dodal Lukáš.
Košický anonymný darca mal prsty aj v ďalších daroch, ktorými sme chceli Lukášovi zlepšiť náladu. Lukášovi dary a prekvapenia dodali energiu. Intenzívne sa lieči a posiela odkaz: "Momentálne som na chemoterapii. Pozdravujem mojich kamarátov z Košíc, futbalistov z FC Košice a všetkých tých, čo stoja pri mne a chcem odkázať, že bojujem.