Darované Vianoce: Dobrí ľudia pomohli ťažko skúšaným rodinám

SLOVENSKO / Starostlivosť o zdravotne znevýhodnené dieťa si vyžaduje veľa úsilia, obety a najmä rodičovskej lásky. Tieto rodiny sú v mnohých prípadoch odsúdené na pomoc príbuzných a dobrých ľudí. Tak ako v našich dvoch príbehoch tínedžerov. Anonymný darca z Košíc neváhal kúpiť mimoriadne nákladnú pomôcku, ktorú poisťovňa odmietala. V druhom prípade sa on sám pridal k ďalším dobrým ľuďom.

Aj keď trpí ťažkým autizmom, je veľmi zručný v počítačovom svete. Tínedžer má pri sebe rodinu, ktorá mu od detstva dáva všetku lásku, no osud sa s nimi poriadne zahral. Lukášova rodina to mala už aj tak ťažké, no minulý rok prišla ďalšia rana, kedy sa mladý chlapec ocitol po ťažkom úraze na vozíku. "Tak sa vyklonil z okna, že ho vlastná váha prevážila a nešťastne vypadol z druhého poschodia," priblížila Lukášova mama Alexandra. 

Lukáš ostal od pol pása nadol ochrnutý. Chlapec s autizmom, vážiaci 130 kilogramov. Žiaľ, poisťovňa im pridelila obyčajný invalidný vozík, pretože autista na elektrický nemá nárok. "Lebo on by ho musel vedieť ovládať, ako zásady cestnej premávky," upresnila mama Alexandra. "Tlačiť chlapca, ktorý má 130 kíl na vozíku, je veľmi namáhavá činnosť," pridal sa otec Marek. "Hlavne, keď je sneh, to je už úplne nemysliteľné," doplnila mama Alexandra. 

Rodičia boli už bezmocní, no v tom sa ozval košický anonymný darca s ponukou, že im je ochotný pomôcť do 24 hodín. Šokovaná pani Alexandra spočiatku myslela, že si z nej niekto na sociálnej sieti robí žarty. "On si zaslúži krištáľové krídlo za filantropiu," reagovala. Slovo anonymného darcu je slovo chlapa. Darovaný vozík zmenil chlapcovi život. "Umožňuje nám to s Lukášom ísť aj do prírody, na nákupy, na nejaký výlet," opísala mama Alexandra. 

"Ja som v pohode, mne len nohy nefungujú," poznamenala Bianka. Hneď po narodení zostala v nemocnici pol roka. Viaceré diagnózy ju pripútali na vozíček, no to jej zo životného optimizmu a z úsmevu na tvári nezobralo. Za to vďačí najmä svojej mame. Stali sa z nich nerozlúčne kamarátky. Vrásky na čele jej ale robil starý a opotrebený vozík. "Rastiem aj do výšky aj do šírky," pousmiala sa Bianka. 

Elektrický vozík stojí toľko, ako ojazdené staršie auto. Bianka s mamou by si ho dovoliť nemohli. Pomocnú ruku im podala organizácia, vďaka ktorej sa podarilo vyzbierať slušnú sumu. Tá ale postačovala na základnú cenu vozíka. "Sú strašne drahé tie zdravotné pomôcky. Rodičia majú čo robiť, aby im zabezpečili taký plnohodnotnejší život," poznamenala mama Tonka. Tu vstúpil anonymný darca, ktorý potrebnú čiastku doplatil. "Mamka sa bojí, že keď som už dostala elektrický vozík, že ma už nedohoní," poznamenala Bianka. 

Katarína s chorými dievčatami prišla zo dňa na deň o strechu nad hlavou. Vďaka Darovaným Vianociam opäť žiarili: 

​