Analytik o vplyve slintačky na ceny mlieka. Varuje pred panickými nájazdmi ľudí do obchodov

BRATISLAVA / Produkcia mlieka a mäsa na slovenských farmách kvôli šíriacej sa nákazy slintačky a krívačky klesne. Aký to bude mať vplyv na obyčajných ľudí? Porastú ceny mäsa, mlieka a mliečnych produktov? Čo nás čaká v supermarketoch? Na tieto otázky nám odpovedal analytik Filip Kužma, riaditeľ Inštitútu moderného spotrebiteľa.

"Aktuálne máme 5 ohnísk nákazy. Pred 50-timi rokmi, keď epidémia zasiahla Československo, ich bolo až 173. Zasiahnutých bolo napríklad až stotisíc prasiat, štvrtina všetkých našich terajších chovov ošípaných. V Británii pred 25-rokmi museli kvôli tejto nákaze poraziť až 6 miliónov zvierat. To je päťnásobok celkových chovov kráv, prasiat, oviec a kôz na celom Slovensku. V tomto bode ešte nie sme a my pevne veríme, že vďaka skutočne prísnym opatreniam sa do tohto bodu ani nedostaneme, pretože to by boli skutočne devastujúce ekonomické následky pre Slovensko a v prípade rozšírenia do okolitého regiónu aj pre celý región," ozremil históriu epidémií slintačky a krívačky analytik. 

Slovensko a ani Maďarsko nepatria medzi významných producentov v oblastiach, kde sú momentálne zasiahnuté slintačkou a krívačkou. Pokiaľ ide o produkciu hovädzieho mäsa, na Slovensku sa ročne zabije 24- tisíc kusov dobytka. V Maďarsku je to približne 84- tisíc kusov dobytka. "Ak si to porovnáme s tou celoeurópskou ročnou produkciou, ktorá je približne 22,35 milióna kusov, tak Slovensko má 0,11 percentný podiel, Maďarsko 0,38 percentný podiel európskej produkcie," vysvetlil. 

Ostatné krajiny sú v strehu. Čo by sa stalo, ak by sa choroba dostala do Poľska a čo by to znamenalo pre trh? "My sme veľmi malý hráč v porovnaní s Poľskom. Ja som tu spomenul 0,11 percentný podiel. No v Poľsku máme 9 percentný podiel na európskej produkcii. Čiže v prípade, ak by sa nákaza rozšírila aj do Poľska, už skutočne vidíme významnejšie ekonomické dopady. Aj napríklad skrz to, že momentálne vedia obchodné reťazce vykompenzovať tú stratu, ktorú majú zo slovenskej produkcie,tým, že dovezú mäso presne zo zahraničia. V prípade, ak by sa ale aj poľské mäso ocitlo zasiahnuté epidémiou slintačky a krívačky, významne sa tieto možnosti znižujú," odpovedal Kužma.

Prečítajte si tiež

Keď máme radi zvieratá, máme ohroziť celé Slovensko? Fico zdôraznil, že utrácanie bude pokračovať

​

V  týchto týždňov prídeme o päť percent dojníc. Prejaví sa tento výpadok na predajných pultoch a bude sa to týkať iba slovenskej produkcie? 

"Doteraz sme mali približne 115 500 kusov dojníc a okrem tri tisíc dojníc, ktoré boli postihnuté v rámci štyroch fariem, tak práve včera vyplynula na povrch informácia o nákaze na Záhorí, ktorá postihla ďalších 1700 dojníc. Čiže sme približne na štyroch percentách slovenských kusov dojníc a zároveň teraz vidíme, že Slovensko ročne vyprodukuje približne 813- tisíc ton mlieka, čo predstavuje približne 0,56 % z celkovej produkcie Európskej únie. Zároveň je ale faktom, že Slovensko je pomerne samostatné. Čo sa týka produkcie mlieka, pohybuje sa okolo 75 %, čo je výrazne viac, ako je napríklad naša potravinová sebestačnosť v otázke hovädzieho alebo bravčového mäsa," vysvetlil analytik.

Tvrdí, že to, ako sa situácia prejaví na pultoch obchodov, závisí od niekoľkých faktorov. Prvým je, koľko zabijeme kusov dojníc, čo bude mať vplyv na to, koľko budeme musieť importovať mlieka zo zahraničia a koľko budeme musieť kompenzovať takouto formou. "V prípade, ak to zostane na súčasných úrovniach, ten vplyv na ceny by mal byť pomerne obmedzený. Zároveň tam máme potom druhý druhý faktor a to je to, ako sa táto choroba rozšíri do zahraničia. Teda na tie trhy, ktorými vieme kompenzovať výpadok na pultoch slovenských obchodov v rámci tej našej slovenskej produkcie," povedal Kužma. 

Do hry vstupuje aj ďalšia neznáma. Za akú cenu budeme vykrývať našu stratu dovezeným mliekom. "Pokiaľ by totiž výrazne narástol objem importovaného dovážaného mlieka na týchto trhoch, z ktorých dovážame, máme prirodzene nejakú rovnicu dopytu a ponuky. V prípade, ak sa výrazne zníži dopyt zo slovenskej strany, môže to ovplyvniť aj tú cenu, za ktorú sa to tam podľa trhových podmienok nakupuje. Momentálne sme ale príliš v úvodných fázach celej nákazy, aby sme vedeli presne odhadnúť," tvrdí. 

Prečítajte si tiež

Slintačka a krívačka rozdeľujú vládu. Takáč odmieta zmeny núdzových nariadení

​

Analytik vyzýva ľudí, že pokiaľ budeme na aktuálnych číslach nákazy, máme ostať pokojný. Nie je potrebné prepadať panike a vo veľkom vykupovať obchodné reťazce, čo sa na niektorých miestach deje. V konečnom dôsledku môžu prispieť k zhoršeniu situácie. 

"Aj to predzásobovanie v prípade, ak je vo veľmi veľkom množstve, má rovnako dopad na cenotvorbu a v prípade, ak sa dopyt vyšší dopyt spúšťa tým taký kolotoč zdražovania, Keď máte vyšší dopyt pri zachovaní rovnakej ponuky, poprípade pri znížení ponuky, tak vy to síce kúpite za nižšiu cenu, ale tým vašim zvýšeným záujmom ovplyvňujete celkovú dostupnosť ponuky a to, za koľko si to možno vedia kúpiť tí ostatní," dodáva. 

Nákaza sa zatiaľ nedotkla chovov ošípaných. Piate ohnisko je veľmi blízko veľkého chovu ošípaných. Čo by sa stalo, ak by táto nákaza zasiahla aj tieto chovy?

"Napríklad firma, ktorá vlastní farmu na Záhorí. Tá je aktívna aj v chove ošípaných a má farmu v blízkosti Gabčíkova, ktorá je práve v zasiahnutej oblasti Žitného ostrova, kde má napríklad 2300 materských prasníc. Je to v blízkosti tých štyroch ohnísk, o ktorých už vieme. Momentálne tam našťastie nebolo nič potvrdené. Ale napríklad na Slovensku máme približne 400-tisíc kusov ošípaných. Čiže už strata 2300 kusov prasníc by predstavovala približne pol percenta. Nie je to veľký vplyv, ale rozprávame sa tu len o jednej farme  a môžeme si zároveň povedať, že potravinová sebestačnosť Slovenska v bravčovom mäse je približne na úrovni 22,4 %," povedal.

Dôjde k výpadku slovenských potravín, čo sa týka mäsa, mlieka a mliečnych produktov?

Do veľkej miery to podľa analytika závisí od toho, ako veľmi sa rozšíri nákaza po Slovensku aj na ostatné farmy. V prípade, ak by sa rozšírila, bude potrebné dopyt slovenských domácností vykompenzovať importom z iných krajín. Je to tiež otázka toho, čo by vzhľadom na nízku slovenskú potravinovú sebestačnosť v týchto oblastiach takáto výrazná epidémia a výrazné vyhubovanie slovenských chovov spôsobilo z hľadiska našej potravinovej sebestačnosti do budúcna. "My vieme o vysokých hospodárskych ekonomických škodách, ktoré to spôsobí. Zoberme si napríklad, že jedna vysoko teľná jalovica stojí dnes približne 2400 eur. Čiže keď sa pozeráme na tie tisícky kusov dobytka, ktoré sa musia vyhubiť, sme skutočne na miliónoch eur, ktoré na jednej strane očakávame, že budú do určitej miery kompenzované zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo zo zdrojov Európskej únie, ale aj tak potrvá nejaký čas, kým sa bude schopná obnoviť naša slovenská produkcia," povedal.