Európski premiéri debatujú v Bratislave. O peniazoch...

Bohaté štáty únie už viac nechcú prispievať tým chudobnejším. Aspoň nie takými šialene vysokými sumami. Menej sa teda ujde aj nám. Zástupcovia všetkých finančne "slabších" krajín sa preto dnes stretli v Bratislave. Chcú Únii spoločne odkázať, že tieto peniaze potrebujú! Všetko už od rána podrobne sledujeme.

V EÚ sa bude v blízkej dobe rozhodovať o rozpočte na roky 2014 až 2020 a bohatšie krajiny chcú dávať menej peňazí ako doteraz. Členské štáty únie, ktoré sú čistými prispievateľmi do jej spoločného rozpočtu, teda Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko, žiadajú znížiť celkový objem eurorozpočtu. To sa samozrejme týka aj nás.

Menej peňazí z eurofondov

V praxi by to znamenalo, že by sme dostali menej peňazí z eurofondov a Kohézneho fondu. Ten od roku 1994 pomáha členským štátov únie v znížení ekonomických a sociálnych rozdielov. Podľa návrhu na roky 2014 až 2020 by mal byť vo fonde okolo 340 miliárd. Na vyrovnávanie rozdielov medzi krajinami by tak šlo o 60 miliárd menej. Predstavitelia 15 krajín únie sa preto stretli v Bratislave, aby vyslali jasný signál, že o tieto peniaze nechcú prísť. Vypočuť si ich prišiel aj predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Fico verí, že peňazí bude viac

Predseda vlády SR Robert Fico verí, že hlas pätnástich štátov EÚ a Chorvátska, ktorý dnes zaznie z bratislavského stretnutia Priateľov politiky súdržnosti, zaváži aj pri zostavovaní definitívnej podoby rozpočtu EÚ na roky 2014 - 2020. "Chcem zvýrazniť dôležitosť dnešného stretnutia v Bratislave, pretože predstavitelia členských štátov EÚ sa stretli, aby vyslovili spoločný názor na význam kohézie, súdržnosti," vyhlásil Fico.  Premiér pripomenul, že pre Slovensko je podoba budúceho rozpočtu dôležitá, pretože 76 percent všetkých verejných investícií u nás pochádzalo z eurofondov. 

Bez peňazí sa podľa Barrosa nepodarí konsolidovať

Šéf EK José Manuel Barroso v Bratislave zdôraznil, že peniaze, ktoré idú do kohézie, teda politiky zmierňovania rozdielov medzi jednotlivými regiónmi EÚ, nie sú určené len prijímateľom. "Tieto peniaze podporujú aj iné časti Európy a zohrávajú dôležitú úlohu nielen vo vyrovnávaní rovnováhy v Európe," doplnil. Barroso varoval, že bez peňazí určených na kohéziu niektoré krajiny vrátane Slovenska nedokážu naplniť ciele Paktu stability a rastu. Ten hovorí o tom, že členské štáty musia udržiavať svoj deficit verejných financií pod hranicou tri percentá HDP a svoje dlhy pod úrovňou 60 percent HDP. 

Výsledkom dnešného stretnutia má byť deklarácia Priateľov kohézie, podľa ktorej EÚ potrebuje počas krízy viac ako kedykoľvek predtým mobilizovať všetky nástroje v prospech hospodárskeho rastu a pracovných miest. Štáty z tohto neformálneho zoskupenia tiež tvrdia, že nevidia priestor pre ďalšie škrty v kohéznej politike nad rámec toho, čo navrhla EK a fondy treba smerovať najmä do menej vyspelých regiónov a krajín. Na rozpočte sa chcú dohodnúť do konca roka, inak je čerpanie eurofondov od 1. januára 2014 ohrozené.

Kto sú Priatelia kohézie?

Neformálnu skupinu Priatelia kohézie tvorí 15 členských krajín EÚ: Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko. So skupinou úzko spolupracuje aj Chorvátsko, ktorého vstup do EÚ sa očakáva 1. júla 2013 po ratifikácii zmluvy o pristúpení všetkými členskými krajinami únie.

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.

SITA