Rodina obuvníka Baťu chce odškodné miliardu eur

BRATISLAVA / Potomkovia známeho česko-slovenského podnikateľa Jana Baťu už môžu žiadať odškodné za majetok, ktorý kedysi prepadol štátu. A nepôjde o malú sumu - Baťovci vlastnili fabriky, mestá, priemyselné centrá a okrem iného aj Bojnický zámok. Bežní ľudia im vraj odškodné doprajú, ale teraz už náš spoločný majetok by nám predsa len mohli nechať.

Kolaborácia s nacistami sa nepotvrdila

Súd právoplatne zrušil verdikt z roku 1947, ktorý uvrhol Jana Antonína Baťu do dlhoročného žalára a jeho majetok prepadol štátu. Malo to byť za údajnú kolaboráciu s nacistami, čo sa však nikdy nepotvrdilo.

Potomkovia Jana Baťu žijúci v Amerike, tak od tohto okamihu môžu žiadať už aj Slovenskú republiku o odškodné. "Z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím," dodáva advokát Michal Pecko.

V tomto prípade môže ísť o miliardové odškodné. Jan Baťa a jeho firmy na Slovensku vybudovali celé mestá, napríklad Partizánske, Svit, priemyselné centrá v Nových Zámkoch, v Bošanoch, výroba pneumatík v Púchove, fabriky v Zlatých Moravciach, v Komárne, v Bardejove či v Snine a zrejme aj letisko v Poprade.

Baťovcom patril aj Bojnický zámok

Jednou z nehnuteľností, ktorú Baťovci vlastnili, bol aj Bojnický zámok. Ten má podľa odborníkov nevyčísliteľnú umeleckú hodnotu. Baťovci na hornej Nitre vlastnili aj kúpele, elektrárne, ale aj množstvo hotelov a polí.

Slováci si síce želajú, aby majetok zostal tak, ako je, no Baťovým potomkom finančné odškodné dožičia. "Oni to chcú, každý hľadá dedičstvo čo mu patrí," hovorí pani Anna, obyvateľka Svitu.

Baťovcami to dýcha vo Svite ešte aj dnes pomenované sú po nich  ulice a majú tu aj dve sochy. "Mňa zobral do roboty, dobre bolo ja nemôžem nadávať," hovorí pani Darina. S odškodným to nebude také jednoduché a rýchle. Slovensko ešte v tejto chvíli nemusí platiť ani cent. Baťovci musia najskôr škodu vyčísliť.

Všetko o hokejových MS na jednom mieste. Čítajte TU.

SITA