Chudoba na Slovensku. Ohrozuje aj malé deti...

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Na Slovensku pribúdajú nielen ľudia, ktorí sú na tom existenčne zle, ale paradoxne stúpa i počet občanov, ktorí sa majú dobre. Naplno sa začína prejavovať príjmová nerovnosť a ukazuje sa, aké dôležité je vzdelanie. Ľudia s vyšším vzdelaním totiž nosia domov väčšie výplaty.

Najväčšími problémami Slovenska sú podľa výsledkov odbornej štúdie vysoká a najmä dlhodobá nezamestnanosť a žiaľ aj nízke mzdy. Na Slovensku sa sociálne nožnice roztvárajú najmä podľa výšky vzdelania.

Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným...

Ukázala to národná štúdia o nerovnostiach Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce. "Najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a vzdelanie sa stalo najdôležitejším determinantom miezd," uviedol Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu práce.

Ľudia s nižším vzdelaním naozaj nemajú šancu na získanie štandardného miesta. Príjmovú nerovnosť potvrdzuje aj štatistický úrad. Mnohí pracujúci si z platu môžu dovoliť kúpiť len málo. "Chudobou bolo ohrozených 6,5 percenta pracujúcich," tvrdí Ľudmila Ivančíková, riaditeľka Sociálnej sekcie Štatistického úradu SR.

Chudobou ohrozené aj deti

Netrpia tým len dospeláci sami. Chudobou je na Slovensku ohrozených aj množstvo detí. "Medzi najohrozenejšie skupiny naďalej patria rodiny s deťmi troma a viac, kde bola miera rizika chudoby 33 percent," hovorí Ľudmila Benkovičová. predsedníčka Štatistického úradu SR.

Deti vyrastajúce v takomto prostredí často skončia ako ich rodičia, teda ako dlhodobnezamestnaní, čo je pálčivým problémom Slovenska. "Za posledných 10 - 15 rokov bola dlhodobá nezamestnanosť najvyššia z celej Európy, nie len EÚ. Z tohto pohľadu vláda, táto, minulá alebo predminulá s týmto fenoménom nevedela pohnúť," hovorí Páleník.

Nezamestnanosť nad 14 percent...

Momentálna nezamestnanosť nad 14 percent ani neavizuje zlepšenie tohto stavu. Aby sa nám tu žilo lepšie, potrebovali by sme ju na takejto úrovni. "Takou hranicou, kedy život v danej krajine nemusíme považovať za mizerný, je takých 8 - 9 percent," uviedla analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Už len pridanou hodnotou chudoby je zlý zdravotný stav ľudí, zaťaženie sociálneho systému, či kriminalita.

Téme sa ďalej venuje reportér Richard Juriš. INFORMÁCIE ONLINE TU.

ISIFA