Pápež František čistí Vatikánsku banku

VATIKÁN / Pápež František vymení vedenie kontroverzného Inštitútu pre náboženské diela známeho aj ako Vatikánska banka. Riaditeľ banky, ktorej povesť narušili viaceré škandály, sa rozhodol odstúpiť z funkcie. Správu priniesla agentúra Reuters.

Snahy o vytvorenie transparentnejšieho bankového systému v katolíckej cirkvi započal Františkov predchodca Benedikt XVI. pre obvinenia, že vatikánska banka sa podieľala na praní špinavých peňazí. Dôvodom najnovších výmen má byť aj pokles ziskov finančnej inštitúcie.

Vatikánska banka zaznamenala v minulom roku zisk na úrovni necelé 3 milióny eur. V porovnaní s rokom 2012 ho takmer celý vymazala.

Náklady na externistov

Banka oznámila, že jej zisk za minulý rok dosiahol 2,9 milióna eur. Najväčší podiel na jeho prepade mali odpisy investícií uskutočnených pred reformným procesom v banke.

Ďalším dôvodom nízkeho zisku boli náklady na externých odborníkov, ktorých cieľom je pomôcť banke zlepšiť transparentnosť.

Zrušené účty

Od mája minulého roka do júna tohto roka preto komisia expertov preverovala jednotlivé účty banky a výsledkom bolo, že inštitúcia tisícky účtov uzatvorila, píše agentúra Reuters.

Banka zrušila približne 3 000 účtov, pričom 2 600 z nich spiacich a roky nevykazovali žiadnu aktivitu. Ďalších 396 účtov zatvorila potom, ako klienti nespĺňali kritériá Vatikánskej banky, 359 účtov je v procese rušenia. Celkovo má banka v súčasnosti okolo 15 500 klientov.

Očistenie mena

Úrad patriaci pod patronát Vatikánu sa začal zmietať v škandáloch ešte vlani, keď bol na čele Vatikánu dnes už len emeritný pápež Benedikt XVI.

SITA

Inštitút dostal nového šéfa, ktorým sa stal Ernst von Freyberg. Jeho hlavnou prioritou bolo očistiť meno inštitúcie. Freyberga vymenoval tesne pred svojím odstúpením Benedikt XVI.

Nečakaná smrť pápeža

Vatikánsku banku prenasledujú škandály a kauzy už od 70. rokov minulého storočia. Britský investigatívny novinár David Yallop vo svojej knihe V mene Božom tvrdí, že už neobjasnená smrť pápeža Jána Pavla I. v roku 1978, súvisela s jeho pokusom odhaliť finančné machinácie vo Vatikánskej banke.

Ján Pavol I. bol v úrade len 33 dní, keď nečakane zomrel. Oficiálnou príčinou jeho úmrtia bol infarkt, Vatikán v rozpore s talianskymi zákonmi neumožnil jeho pitvu. Podľa Yallopa ho otrávili.

Peniaze pre mafiu

Najväčší škandál otriasol bankou v roku 1982, keď našli pod jedným z londýnskych mostov obeseného Roberta Calviho, prezývaného „Bankár Boží“. Vyšetrovali ho v súvislosti krachom druhej najväčšej talianskej banky Banco Ambrosiano.

V priebehu vyšetrovania sa objavili závažné podozrenia, že Vatikánska banka bola prostredníctvom Banco Ambrosiano zapletená do prania špinavých peňazí pre mafiu. Dôkazmi disponoval práve Calvi, ktorý žiadal ochranu od pápeža Jána Pavla II.

Námet na scenár

Po jeho zavraždení Calviho kufrík s dokumentmi zmizol a Vatikán vyšetrovateľom nikdy neumožnil, aby vypočuli cirkevných hodnostárov, ktorí mohli o finančných machináciách vypovedať.

Práve kauzu Calvi použil Mario Puzo ako námet na scenár tretieho dielu úspešnej filmovej série Krstný otec.