Minimálny plat sa od nového roka znova zvýši

BRATISLAVA / Snáď niet diskutovanejšej témy ako je téma týkajúca sa minimálnej mzdy. Jej hodnota sa každoročne u nás pravidelne zvyšuje.

Účelom minimálnej mzdy je zaručiť zamestnancom pracujúcim na riadny trvalý pracovný pomer istotu, že ich odmena za prácu nebude nižšia ako štátom uznané minimálne potrebné finančné zabezpečenie v aktuálnej ekonomickej situácii. Zároveň však platí, že jej výška môže byť pre niektoré ťažko zamestnateľné skupiny ľudí veľmi vážnou prekážkou k zamestnaniu sa.

Za posledné 4 roky nárast o stovku

Minimálna mzda ako inštitút v rámci legislatívy existuje u nás už od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Počas celej jej histórie ju sprevádza rast, niekedy výraznejší, inokedy menej. Štatistiky hovoria, že za minimálnu mzdu pracuje len niekoľko málo percent ekonomicky aktívnej populácie, avšak táto hodnota má vplyv aj na niektoré iné veličiny.

Ide napríklad o výšky rôznych sadzieb alebo hraníc pre výpočet daní, odvodov a iných povinností voči štátu, ale napríklad aj o výšky rôznych dávok či finančnej pomoci smerom od štátu k jednotlivcovi. Najčastejšie sa minimálny plat udáva v mesačnom vyjadrení, ale samozrejme mení sa nielen mesačná minimálna mzda, ale aj hodinová minimálna mzda. Všetky hodnoty sa udávajú len v tzv. „hrubom“ vyjadrení.

Čo to znamená v praxi? Že si od hrubej mzdy musíte odrátať ešte zaplatené dane a odvody, prípadne niektoré iné zrážky, pričom až po ich odpočítaní dostanete čistú mzdu. Za posledné 4 roky sa dokopy minimálna mzda zvýšila takmer o 100 €, pričom pre rok 2016 je platná minimálna mzda na úrovni 405 € a od roku 2017 to bude 435 €.

Spomedzi krajín EÚ sme na tom zle

Eurostat, štatistická organizácia sledujúca rôzne ekonomické, sociologické a iné ukazovatele v krajinách Európskej únie, uvádza v rámci svojich výstupov aj štatistiky týkajúce sa minimálnej mzdy v jednotlivých krajinách EÚ. Zrejme predpokladáte, že z porovnania s vyspelejšími krajinami na tom Slovensko nebude úplne najlepšie, no skutočnosť je ešte horšia.

Nie sme síce na chvoste, kde sú Rumunsko a Bulharsko, no napríklad stále je naša minimálna mzda zhruba tretinová oproti vyspelým krajinám západnej Európy. Napríklad Nemecko má minimálnu mzdu 1460 €, Francúzsko 1467 € a Spojené kráľovstvo 1510 €. Krajiny Beneluxu sú na tom ešte lepšie, ale napríklad v takom Slovinsku či Španielsku je minimálka dvakrát taká vyššia ako u nás.

Na druhú stranu, je aj veľa krajín v Európe, ktoré nemajú inštitút minimálnej mzdy tak, ako ho poznáme u nás, zavedený vôbec. Buď sa u nich uplatňuje minimálna mzda v rámci nejakého odvetvia, alebo je mzda dohodnutá kolektívnou zmluvou s konkrétnym odborovým hnutím. Takými príkladmi sú Fínsko Rakúsko či Taliansko.

Od mzdy závisí aj budúci dôchodok!

To, na čo zabúda väčšina ľudí, je aj fakt, že od mzdy závisí ich budúca penzia. Z minimálnej mzdy nemožno očakávať žiadnu extra penziu, čo u nás ale aspoň z časti vykrýva inštitút tzv. minimálnej penzie. Tento zas slúži na to, aby nikto, kto odpracoval potrebný počet rokov a splnil ďalšie podmienky, nebol odkázaný na starobu na dávky v hmotnej núdzi.

V rámci aktuálnej ekonomickej situácie platí, že aj keď na prvý pohľad nemusí byť minimálna mzda taká dôležitá, existuje stále v absolútnom čísle veľký počet pracujúcich, ktorí ju buď zarábajú, alebo jej hodnota vplýva aj na ich plat. 

Pokiaľ patríte do tejto skupiny, zvýšenie minimálnej mzdy vás určite poteší, no oveľa dôležitejšie pre vás je pokúsiť sa zlepšiť svoju kvalifikáciu alebo skúsiť si nájsť inú prácu, aby ste sa dokázali od tejto hodnoty „odraziť“. V konečnom dôsledku platí, že čím menej ľudí bude od minimálky závislých, tým lepšie pre celú ekonomiku.