Chcete sa presťahovať za prácou? Štát chce zvýšiť príspevok na tisíce eur

BRATISLAVA / Minister práce Ján Richter plánuje zvýšenie mobility za prácou podporiť nárastom preplácaného cestovného, štedrejším preplácaním nákladov na bývanie a príspevok na presťahovanie za prácou zvažuje zvýšiť až na 4-tisíc eur. Vláda chce podľa neho riešiť aj výstavbu nájomných bytov.

"Garantujeme to rozpočtom, napĺňame Štátny fond rozvoja bývania," povedal Richter v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Nájomné byty by sa podľa neho mali stavať tam, kde je nedostatok kvalifikovaných ľudí a dostatok voľných pracovných miest.

Ján Richter v diskusnej relácii tiež pripustil, že sa od roku 2019 v súvislosti s plánovaným zavedením ročného zúčtovania sociálneho poistenia znížia sociálne odvody. "Ideme sa zaoberať aj otázkou odvodov a eventuálne aj ich znižovaním." Zamestnávatelia by pritom podľa neho nemali očakávať, že ak dajú zamestnancovi vyššiu mzdu, tak to zaplatí štát. Podľa neho má za prácu platiť hlavne zamestnávateľ.

Zvýšenie minimálnej mzdy

Nezaradený poslanec NR SR, exminister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál poukázal na to, že zo zvýšenia minimálnej mzdy má prospech najmä štát v podobe daní a odvodov, keďže štátu príde 57 percent zo sumy, o ktorú sa zvýši minimálna mzda. "Je to pokrytecké opatrenie, ktorým dostáva minister financií viac do kasy," povedal. Podľa Mihála by mal aj štát prispieť k rastu minimálnej mzdy. Minister Richter však poukázal na to, že sociálne a zdravotné odvody nie sú priamo príjmom štátu a daň z príjmov ide samosprávam.

Poslanec Mihál upozornil aj na to, že na Slovensku je nezdaniteľná časť základu dane v mesačnej sume takmer 317 eur nižšia, ako je minimálna mzda vo výške 435 eur. hoci kedysi to bolo naopak. „Odpočítateľná položka v daniach musí ísť hore, inak je to podvod na občanoch," tvrdí Mihál. Ocenil, že o tento krok začali presadzovať predstavitelia strany Most-Híd.

Prekáža mu však aj to, že sa nezvyšuje odvodovo-odpočítateľná položka pri zdravotnom poistení, ktorá zostáva na sume 380 eur, hoci minimálna mzda sa zvyšuje. Kritizuje tiež novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá od začiatku mája obmedzila nezamestnaným prácu na dohodu na najviac 40 dní v roku. „Je to umelé, úradnícke, až šikanózne vyraďovanie nezamestnaných z evidencie, nič iné," zdôraznil Mihál.

Platy

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Luboš Sirota upozornil na to, že ďalší pokles miery nezamestnanosti treba podporiť opatreniami na zvýšenie mobility za prácou. "Za posledných desať rokov nevznikli efektívne nástroje na to, ako v čase konjuktúry dostať evidovaných nezamestnaných na trh práce," zdôraznil. Chýbajúce kroky v tejto oblasti podľa neho vytvárajú tlak na dovoz pracovnej sily zo zahraničia. Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová tvrdí, že ľudí treba adektvátne zaplatiť, a to bude lákadlom aj pre tých, ktorí odchádzajú do zahraničia. "Alfou a omegou je zvyšovanie platov," uviedla.

Viceprezident RÚZ Luboš Sirota kritizoval pripravovaný sociálny balíček Smeru-SD pre zamestnancov, či trináste platy, ktoré navrhuje SNS. „Rozpútali sa preteky, kto uchopí sociálnu tému," povedal. Podľa neho ide o čisto politické debaty, ktoré v sebe nesú veľké riziko.

Nepáči sa mu ani to, že odborári žiadajú zvýšiť minimálnu mzdu na 492 eur a súčasne premiér Robert Fico na prvomájových oslavách avizoval zámer zvýšiť minimálnu mzdu na rok 2018 tak, aby sa priblížila k 500 eurám. "Toto nie je valorizácia, toto je naslinený prst, ktorý sa pozrie, ako fúka politický vietor," odkázal Sirota odborárom. Rokovanie o minimálnej mzde s odborármi preto podľa neho nemá žiadny zmysel.