Maslová kríza. Mizne z pultov, jeho ceny stúpajú

BRATISLAVA / Maslová kríza udrela plnou silou aj na Slovensko. Okrem vysokej ceny začína byť problém aj s dostupnosťou. Zväz obchodu a cestovného ruchu priznáva lokálne výpadky, ide však skôr o maslo dovezené zo zahraničia. Oveľa väčší problém je panika, ktorá nastala.

Ľudia začali v panike maslo vo veľkom skupovať do zásoby. "By sme naozaj chceli vyzvať všetkých spotrebiteľov, že netreba robiť paniku a skupovať maslo, bude ho dostatok aj na Vianoce. Naši potravinári sú schopní zabezpečiť maslo pre celý trh," upokojuje hovorkyňa slovenských potravinárov, Jana Holéciová.

Po mliečnej kríze v rokoch 2015 a 2016, keď bol v Európe obrovský nadbytok kravského mlieka, mnohí producenti zrušili chov kráv a dnes toto mlieko chýba. Ceny masla preto rastú v celej Európskej únii a kríza sa ešte ani zďaleka nekončí. Vrchol by mala dosiahnuť v decembri, keď za jednu 250 gramovú kocku môžeme v obchode zaplatiť až 3 eurá. "Žiaľ, prognózy od výrobcov a producentov mlieka sú také, že ceny masla by mali až do Vianoc rásť a mali by dosiahnuť až 12 eur za kilogram masla," hovorí Pavol Konštiak zo Zväzu obchodu a CR.

V lete kravy doja menej mlieka, má menej tuku, mení sa to na jeseň a v zime bude kvalitnejšie, s vyšším obsahom tuku, preto sa cena stabilizuje. Dvanásť eur za kilo kravského masla však podľa mliekarov nie je problém ceny surového mlieka. Tá sa od januára tohto roka na Slovensku zdvihla len o niečo málo cez jeden cent za kilo mlieka. Podľa mliekarov je to zodpovednosť obchodníkov, ktorí na produktoch zarábajú najviac. "Priemerná júlová cena, za ktorú mliekarne realizovali maslo pre slovenských obchodníkov, bola 1,30 eura za 250 g kocku masla. To maslo sa v obchodoch predávalo za 2,80 eura," povedal Stanislav Voskár zo Slovenského mliekarenského zväzu.

Za pravdu dáva mliekarom aj Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré od januára zbiera informácie o maržiach obchodníkov pri kuracom mäse, vajciach, mlieku a mliečnych produktoch. Desať percent z ceny masla ide štátu, dvadsať percent prvovýrobcovi, dvadsať percent spracovateľovi a päťdesiat percent si necháva obchodník. Na Slovensku navyše existuje aj dvojaká marža obchodníkov. "Potvrdzuje sa, že obchodníci si na slovenské výrobky nahadzujú vyššiu maržu ako na ten istý tovar zahraničných potravín," prekvapuje hovorca Ministerstva pôdohospodárstva SR, Michal Feik.

To znamená, že kúpou slovenských výrobkov v podstate podporujeme najmä obchodníkov. Kompletnú analýzu reálnych cien potravín a obchodných marží zverejní ministerstvo pôdohospodárstva na budúci týždeň. Podľa neoficiálnych informácií, ktoré sa TV JOJ podarilo získať, si však niektorí prihadzujú na jeden výrobok od 30 až do 150 percent.