Európskej ekonomike hrozí ďalšia finančná kríza. Tentokrát môže prísť z Číny

BRATISLAVA / Európskej ekonomike hrozí ďalšia finančná kríza. Tentoraz by nemala odštartovať v Spojených štátoch, ale v Číne. Krajina poskytuje úvery celému svetu. Následky by preto mohli byť ešte vážnejšie ako počas krízy v roku 2008. A zasiahli by aj Slovensko.

Európa by si mala dať pozor na príliš rýchle tlačenie lacných peňazí do obehu. Práve tento krok jej mal pomôcť, zároveň ale môže byť spúšťačom novej finančnej krízy. Na jednej strane pomáha oživiť ekonomiku, no na strane druhej vytvára neželané bubliny.

Na toto riziko upozorňuje už aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, ktorý varuje pred dlhovými bublinami v niektorých štátoch. "Celá ilúzia dobrých časov by sa rozplynula v momente, keby Európska centrálna banka prestala tlačiť ďalšie peniaze," vysvetľuje Róbert Chovanculiak, analytik INESS. No aj vďaka nim si napríklad Slovensko dnes požičiava za oveľa nižšie úroky. Pred piatimi rokmi by sme na nich zaplatili o 400 miliónov eur viac.

"Čo je napríklad rozpočet ministerstva spravodlivosti," dodáva Chovanculiak. Ohniskom finančnej nákazy môže byť aj Čína. Práve Peking totiž v súčasnosti azda najviac ťahá svetový ekonomický rast. Ak spomalí a pribrzdí rozdávanie úverov, môžeme byť svedkami veľkých problémov. "Čína je naozaj obrovská bublina, kde sa stavali celé strašidelné mestá, v ktorých nikto nežije,“ hovorí ekonomický konzultant Zdeněk Kedroutek. 

"Prípadný problém Číny môže samozrejme ovplyvniť aj globálnu ekonomiku ako takú," rozpráva Andrej Arady, ekonomický analytik VÚB Banky. "Hrozí veľká finančná kríza, možno ešte väčšia, ako v roku 2008," povedal analytik Trim Broker Ronald Ižip.

Nič na tom nemení ani fakt, že bankový sektor v Spojených štátoch a v Európe je oveľa zdravší, ako pred desiatimi rokmi. "Viacero pravidiel jednak v medzinárodnom obchode, ale aj vo finančnom svete sa podarilo lepšie nastaviť, aby bola ekonomika o čosi odolnejšia," dodáva Arady. 

Ani to v dnešnom globálnom svete nemusí stačiť. Percento zadlženosti krajín i domácností sa totiž v porovnaní s prvou krízou výrazne zvýšilo. Podobných balvanov sa na európsku ekonomiku valí viac ako dosť a pri troche neopatrnosti by nás mohli zavaliť.