Hodvábna cesta ožíva. Vlaková doprava spojila Čínu a Slovensko
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Už nielen papier hodváb, či porcelán, ale všetko, na čo si len spomeniete. Pozemná prepravná trasa medzi Čínou a Európou, známa ako hodvábna cesta, znovu ožíva. Priamo do nákladného prístavu v Bratislave prišiel prvý čínsky vlak.
Podľa správ tamojších médií vyštartoval 27. októbra s tovarom za 3 milióny dolárov. "Slovensko je jednou z prvých krajín, ktoré podpísali memorandum o obnovení hodvábnej cesty. Nové prepojenie Číny s Európsku úniou docielilo, že táto pozemná trasa je rýchlejšia a efektivita prekládky je vyššia. Prístav Dalian a Bratislava majú strategickú dopravnú polohu," povedal Lin Lin, veľvyslanec Číny na Slovensku.
Spolu 41 kontajnerov skúšobného vlaku prekonalo vzdialenosť takmer 11-tisíc kilometrov. Jeho cesta z čínskeho Dalianu cez Omsk, Jekaterinburg a potom naprieč Ukrajinou až na Slovensko trvala celkom 17 dní. "Spotrebný materiál, tovar spotrebného charakteru a sú tam aj komponenty, ktoré prišli pre spoločnosť Samsung, ktorá sídli na Slovensku," povedala o náklade Dana Meager, splnomocnenkyňa vlády SR pre Hodvábnu cestu.
Podľa ministra dopravy by ale v úvodzovkách "lístok" na tento vlak nemal byť jednosmerný. "Vtedy to bude vyvážené, ak budeme mať čo vyvážať, dovážať, je to na ľuďoch, na biznismenoch, na firmách, ktoré si nájdu partnerov aj na tej druhej strane," myslí si Arpád Érsek, minister dopravy SR.
Obnovením hodvábnej cesty sa zapíšeme do geopolitickej mapy ako vstupná brána pre čínsko-európske obchodovanie. Slovensko je ale jednoznačne exportnou krajinou. Toto spojenie ho má ešte posilniť. "Najväčšiu perspektívu vidím v hotových produktoch a v exporte zo závodov. Najmä automobilových, keďže u nás sa vyrábajú najžiadanejšie modely pre čínsky trh. Zanedbateľné nie sú ani naše potravinové výrobky, či export našich lahodných vín," hovorí Meager.
Tým, že sa tovar vlakom prepraví rýchlejšie, sa na čínsky trh budú môcť dopraviť aj potraviny s nižšou dobou trvanlivosti. A nielen to. Ak si niečo napríklad objednáte cez internet, možno stihnete ešte tohtoročné Vianoce. "Donedávna sa dával dôraz na námornú dopravu - 45 dní. Železničná doprava trvá 14 - 16 dní a veríme, že s použitím elektronického zámku to skrátime na 8 dní," dúfa Meager.
V druhej polovici roka 2018 pôjde vlak z čínskeho Dalianu do prekladiska v Bratislave dvakrát za týždeň. V budúcom roku by k nám takto mohlo doraziť až 500 vlakových súprav. Od roku 2020 chce Čína vypravovať až 5 tisíc vlakov za rok, pričom asi dvetisíc z nich by mohlo prechádzať práve cez Slovensko. Ak by každý vlak viezol tovar za 3 milióny, ročne by sa tak prepravil medzi Čínou a Slovenskom tovar za 6 miliárd dolárov.
Nejde pritom len o biznis. Na východe Slovenska sú už pripravené projekty na vznik logistického a obchodného zázemia pre nákladné vlaky. Práve to pomôže na východnom slovensku zvýšiť zamestnanosť.