Investičné stimuly by mali dostať najmä zaostalé regióny

Prideľovanie investičných stimulov by sa malo riadiť zákonom, ktorý ich má nasmerovať najmä do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a má preferovať investície s vyššou pridanou hodnotou.

Prideľovanie investičných stimulov by sa malo riadiť zákonom, ktorý ich má nasmerovať najmä do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a má preferovať investície s vyššou pridanou hodnotou. Upravuje to vládny návrh zákona o investičnej pomoci, ktorý dnes parlament posunul do druhého čítania.

Zákon, ktorého účinnosť je navrhovaná od 1. januára budúceho roka, predpokladá poskytovanie investičných stimulov pre projekty v oblastiach priemyselnej výroby, technologických centier, centier strategických služieb a tiež centier cestovného ruchu. Konečné slovo pri prideľovaní investičnej pomoci však zostane vládnemu kabinetu.

Podmienky a limity pre poskytovanie jednotlivých foriem investičnej pomoci sú v návrhu zákona upravené diferencovane, podľa odvetvia a regiónu, pri zachovaní princípu vyššej miery pomoci projektom s vyššou mierou sofistikovanosti a pridanej hodnoty v menej rozvinutých regiónoch. Ministerstvo hospodárstva pritom predpokladá, že štát by vo forme priamej a nepriamej pomoci v budúcom roku mohol na investičné stimuly vynaložiť spolu 2 miliardy korún.

V roku 2009 by táto suma mohla klesnúť na 1,5 miliardy. Priamu pomoc pritom vymedzuje ako príspevok na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku a príspevky na novovytvorené pracovné miesta. Nepriamou pomocou majú byť úľavy na dani z príjmu a zvýhodnené prevody nehnuteľného majetku či zámeny hnuteľného majetku.