Slovensko musí do roku 2030 dať do výroby elektriny 464 miliárd korún

Slovensko by malo do roku 2030 preinvestovať do výroby elektriny okolo 464 miliárd korún. Vyplýva to z návrhu stratégie energetickej bezpečnosti, ktorú pripravilo ministerstvo hospodárstva.

Slovensko by malo do roku 2030 preinvestovať do výroby elektriny okolo 464 miliárd korún. Vyplýva to z návrhu stratégie energetickej bezpečnosti, ktorú pripravilo ministerstvo hospodárstva. Okrem dvoch jadrových elektrární materiál počíta aj s výstavbou a obnovou ďalších druhov výroby elektriny. Ďalších viac ako 600 miliárd by sa malo investovať do rozvoja prenosovej a distribučnej sústavy. 

Ministerstvo vychádzalo z predpokladu, že pre sebestačnosť Slovenska v spotrebe elektriny bude potrebné do roku 2030 postaviť elektrárne s inštalovaným výkonom okolo 6 600 megawattov.

V minulom roku bol inštalovaný výkon elektrární na Slovensku 8157 MW a výroba dosiahla 31 227 gigawatthodín. Kapacity však postupne klesajú - najmä z dôvodu postupného odstavenia oboch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Spotreba elektriny by pritom mala podľa prepočtov ministerstva do roku 2030 vzrásť o 46 percent, naopak výkon by bez nových elektrární klesol o 56 percent.

Slovensko bude viac závislé na cudzích zdrojoch elektriny najmä v období 2009-2013, keď sa už nebude vyrábať energia ani v druhom bloku V-1, prejaví sa obmedzenie produkcie tepelných elektrární a tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach sa bude iba dokončovať, zdôraznilo ministerstvo. Ako najlepšie riešenie na pokrytie výpadku zdrojov sa mu zatiaľ javí obnova vyradených kapacít tepelnej elektrárne vo Vojanoch.

Základným zdrojom by však mali v budúcnosti zostať jadrové elektrárne, ktoré teraz zabezpečujú viac ako polovicu vyrobenej elektriny. Okrem rozbehu mochovských blokov, ktoré za viac ako dve miliardy eur (okolo 70 miliárd Sk) dostavia taliansky Enel ako vlastník Slovenských elektrární (SE), sa plánuje do roku 2025 výstavba novej elektrárne v priestoroch bohunickej V-1 s nákladmi zhruba tri miliardy eur (viac ako 100 miliárd Sk).

Zvažuje sa aj postavenie ďalšieho atómového zdroja za 3,5 miliardy eur (118 miliárd Sk) vo východoslovenských Kecerovciach. Okrem toho sa plánuje napríklad výstavba tepelnej elektrárne na východe Slovenska, vodnej prečerpávacej elektrárne na rieke Ipeľ, ktorá by mala zaistiť rezervu pre kolísavú produkciu veterných a slnečných prevádzok, alebo vodných elektrární pri Seredi a pri Žiline.

Ministerstvo počíta do budúcna aj s väčším podielom obnoviteľných energetických zdrojov, ako napríklad biomasy a veterných elektrární. Najmä pre vysoké náklady však podľa neho nemôžu byť skutočnou alternatívou pre tradičné technológie výroby. Práve výstavba obnoviteľných zdrojov pritom podľa očakávania úradu zaberie 44 percent spomínaných nákladov.
   

Ešte väčšie investície ako do výroby elektriny ministerstvo vyčíslilo do rozvodu a distribúcie. Okrem nových medzištátnych prepojení so susednými štátmi si dalo za cieľ zvýšiť napäťovú úroveň slovenskej prenosovej sústavy. To by Slovensku tiež uľahčilo export elektriny do zahraničia v období, keď by výroba elektriny presiahla spotrebu.

Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek predstaví energetickú stratégiu na pondelňajšej konferencii v Bratislave.