Priehrada na Váhu podľa vodohospodárov nezaťaží verejné financie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Kyle Kesselring, ilustračné
Obyvatelia s priehradou nesúhlasia, pretože by mohla prispieť k zániku jediného lesa, ktorý sa v okolí obce nachádza. Podporujú ich v tom aj niektorí ochrancovia prírody.
Plánovaná priehrada na najdlhšej slovenskej rieke Váh pri Seredi by nemala zaťažiť verejné financie. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba chce potrebných asi 13 miliárd korún získať aj zo zahraničia, povedal ČTK riaditeľ podniku Roman Straka. Okrem ochrany proti povodniam by nádrž mala zásobovať aj vodnú elektráreň.
"Myslím si, že ani štátny rozpočet by sme nezaťažovali, pretože sú rôzne dlhodobé formy financovania a je možnosť ich využiť pri stavbe energetických a vodných diel," povedal Straka. Na začatie stavby je však podľa neho potrebné množstvo potvrdení a prvé práce by sa mohli spustiť najskôr v roku 2009.
Budúca elektráreň by podľa Straku mohla mať výkon asi 70 megawattov, čiže asi desaťkrát menej, ako najväčšia slovenská vodná elektráreň v Gabčíkove.
Straka predpokladá, že nádrž by mala prispieť aj k vzniku vodnej cesty po Váhu, pretože na úseku od Žiliny po Hlohovec je už vybudovaná sústava priehrad.
Podľa skoršieho vyjadrenia Ladislava Kyšeľu zo Slovenského vodohospodárskeho podniku by si však úpravy jestvujúcich nádrží vyžiadali také vysoké investície, že plán vážskej vodnej cesty sa pravdepodobne ešte dlho nepodarí naplniť.
Pripravovanej stavby sa podľa denníka Sme obávajú obyvatelia obce Dolná Streda. Priehrada by podľa nich mohla prispieť k zániku jediného lesa, ktorý sa v okolí obce nachádza. Proti veľkým priehradám sú aj niektorí ochrancovia prírody, pretože nádrže výrazne menia prirodzené životné prostredie.
Podnik Vodohospodárska výstavba prevádzkuje aj vodné dielo Gabčíkovo. Zároveň nesie zodpovednosť za úver, s pomocou ktorého bola nádrž a ďalšie stavby postavené. Celkovo ide podľa ministerstva životného prostredia, ktoré zastrešuje aj vodohospodárstvo, o približne 15 miliárd korún. Podnik ich má splatiť do roku 2021.
V budúcnosti sa uvažuje aj o budovaní hrádzí a elektrární na Ipli. Slovensko totiž bude čeliť nedostatku elektrickej energie. Výpadok spôsobil najmä záväzok postupne zastaviť prevádzku jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Krajina sa k tomu zaviazala pred vstupom do EÚ.