Život od výplaty do výplaty. Odborníci radia ako sa tomu vyhnúť
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Na finančnú gramotnosť sa v poslednom čase kladie veľký dôraz. Čo si má pod ňou človek predstaviť zostáva mnohokrát nejasné. Odborníci radia akými pravidlami je dobré sa riadiť.
Slováci často začnú riešiť financie až potom, keď sa niečo stane. Prípadne, tesne pred veľkými životnými krokmi a to už býva neskoro. Inštitút pre výskum práce a rodiny upozorňuje na to, aby si ľudia plánovali financie dopredu.
"Staršia generácia odkladala peniaze, pretože iné zdroje neboli. Len to, čo si človek nasporil. Banky vtedy veľmi nepožičiavali. Teraz sa už dá rátať s tým, že si človek môže zobrať pôžičku, ale potom to automaticky musím započítať do svojich mesačných nákladov," povedal Rastislav Bednárik z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Žiť od výplaty do výplaty by sme podľa odborníkov nemali. Pred životnou zmenou, akou je napríklad založenie si rodiny by malo živiteľovi ostať dostatok prostriedkov, ak by došlo aj k mimoriadnym udalostiam. Napríklad manželka by musela nečakane zostať doma, nemohla by chodiť do práce, ale účty a hypotéku platiť treba. Odborníci odporúčajú, aby sme mali odložených 6 čistých mesačných príjmov. Ak plánujeme dieťa, platí to pre oboch rodičov. Čiže ak je priemerný plat v čistom 700 eur, odložených by sme mali mať 4200 eur. A keďže sa jedná o pár, odložených by sme mali mať 8400 eur pred tým, ako sa rozhodnem založiť si rodinu. Výplaty sú však v rôznych regiónoch Slovenska rôzne, preto treba počítať vždy s násobkami príjmu
"Dobrou pomôckou na to, ako čo najlepšie hospodáriť s rodinným rozpočtom je priblížiť sa k pravidlu 10, 20, 30, 40," povedal Maroš Ovčiarik z Finančného kompasu. A to konkrétne znamená. 100 percent je váš celkový príjem. Aspoň 10% príjmu by malo odchádzať na tvorbu krátkodobých rezerv pre rodinu. Aspoň 20 percent by malo odchádzať na tvorbu dlhodobých cieľov ako je napríklad budovanie si dôchodku, či zabezpečenie detí. Maximálne 30 percent z príjmu by malo byť použitých na splácanie hypoték, úverov a iných záväzkov. A 40 percent je určených na spotrebu, to sú bežné výdavky, nákupy v obchodoch alebo platenie účtov.
"Rôzne vekové hranice majú iné priority. Pri mladých ľuďoch je predpoklad, že sú zadĺžení a splácajú vyššie mesačné splátky, preto sa predpokladá, že tých 30 percent možno dosiahnu. U starších ľudí sa predpokladá, že tých 30 percent nebudú používať na splácanie mesačných splátok a preto môžu väčšiu časť použiť, či už na spotrebu alebo na tvorbu rezerv, alebo aktív pre svoju budúcnosť," dodal Maroš Ovčiarik.