Rakúsky veľvyslanec v parlamente vysvetľoval, ako je to s prídavkami na deti

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slováci, ktorí pracujú v Rakúsku, tam platia dane a odvody. Dostávajú však aj rakúske prídavky na svoje deti, ktoré žijú na Slovensku. Tento systém sa naši západní susedia pokúšajú zmeniť a prídavky prispôsobiť životnej úrovni krajiny, kde deti žijú. Slovákom pracujúcim v Rakúsku tak hrozí, že budú dostávať len zhruba 60 percent sumy. K tejto téme si parlamentný výbor zavolal aj rakúskeho veľvyslanca, ktorý na pôde parlamentu vysvetľoval postoje svojej krajiny.

Slovenskí poslanci pozvali rakúskeho veľvyslanca na výbor pre Európske záležitosti. "Som veľmi rád, že prijal moje pozvanie, diskutovali o tom aj premiéry, že príde rakúsky veľvyslanec na výbor do nášho parlamentu a je to užitočné, lebo si vzájomne vymieňame argumenty," povedal predseda výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha.

Aj keď to pre rakúskeho veľvyslanca nebolo prvé stretnutie so slovenskými politikmi, no premiéru mal na parlamentnom výbore, kde obhajoval záujmy svojej krajiny. "Ďakujem za pozvanie a za možnosť hovoriť o tejto dôležitej téme," povedal veľvyslanec Carl Hefried. Jediné, na čom sa poslanci zhodli, bola komunikácia v angličtine. Hefried predniesol argumenty, prečo chce Rakúsko siahnuť na prídavky pre deti slovenským rodičom, ktorí pracujú v Rakúsku, no deti vychovávajú na Slovensku. "Náklady na zdravie, alebo jedlo, ktoré rodičia znášajú práve na Slovensku, sú iné ako v našej krajine. Napríklad v Nemecku sú vyššie náklady na život detí, tak pre nemecké deti budú prídavky vyššie," povedal Hefired.

Tento postoj však považujú naši poslanci za diskriminačný. "Ľudia, tým, že ich rodinní príslušníci nežijú v Rakúsku, tak nezaťažujú rakúsky systém napríklad v školstve, zdravotníctve. Myslím si, že nejaký konsenzus v oboch strán by sa mal nájsť," povedal člen výboru Ľudovít Goga.

Táto téma sa už riešila medzi prezidentmi, ale aj premiérmi oboch krajín. A debaty budú ešte pokračovať. Ak by tento zákon prešiel, tak platiť začne 1. januára budúceho.