Agrojar sa posunula, potom prišlo sucho a prívalové dažde. Poľnohospodári čelia vážnym problémom

BRATISLAVA / Súčasné horúčavy a náhle zmeny počasia s prívalovými dažďami na Slovensku majú dopad okrem samotných ľudí aj na poľnohospodárske plodiny, či chov hospodárskych zvierat.

Slovenskí poľnohospodári sa tak musia vysporiadať s extrémne vysokými teplotami čo najlepšie, aby zabránili prípadným ekonomickým dopadom na svoje podnikanie. Konštatovala to v utorok vo svojom komentári analytička Slovenského farmárskeho družstva (SFD) Eva Sadovská.

+13 fotiek

Poľnohospodári a chovatelia majú problémy

​„Počasie vie poriadne prekvapiť a potrápiť nielen nás ľudí. Vedia o tom svoje aj poľnohospodári. Tento rok sa „agrojar“ posunula o dva týždne, obdobie sucha prišlo v najnevhodnejšom možnom čase a navyše bolo nasledované škodlivými prívalovými dažďami. No a momentálne na Slovensku prežívame extrémne horúčavy. Takmer na celom Slovensku teplomer už niekoľko dní ukazuje, a podľa predpovedí aj niekoľko dní ukazovať ešte bude, teplotu nad 30 stupňov Celzia,“ uviedla v komentári Sadovská.

V súčasnosti majú vysoké teploty podľa Sadovskej vplyv najmä na cukrovú repu, kukuricu a sóju. „V prípade cukrovej repy sa jedná o riziko zavädnutia listov a zníženie cukornatosti. Úroda cukrovej repy tak môže byť nižšia o 15 až 30 %. V prípade kukurice zase hrozí zníženie hmotnosti zrna a úroda môže byť nižšia o 10 až 30 %. V prípade sóje môže dôjsť vplyvom vysokých teplôt k zavädnutiu listov, zníženiu počtu a hmotnosti semien v strukoch, no a úroda môže byť v konečnom dôsledku nižšia o 15 až 40 %,“ vyčíslila odhadované straty produkcie Eva Sadovská.

V prípade ovocia a zeleniny je to podľa SFD trochu inak. Ovocné stromy pestované vo veľkom sú totiž väčšinou pod závlahou. „Väčšina plodov je už dávno nasadených, nepredpokladá sa zásadné zníženie úrod. V prípade zeleniny platí to isté, väčšina druhov je pod závlahou, resp. v skleníkoch. Extrémne teploty ale môžu spôsobiť urýchlené zavädnutie v priebehu jedného dňa. Ochranou je čiastočne zatienenie a dostatok závlahovej vody a to vo večerných hodinách, prípadne v skorých ranných hodinách,“ pokračovala Sadovská.

Čo sa týka hospodárskych zvierat, dopady horúčav môže podľa SFD pocítiť najmä mliekarenský sektor. „Pre dojnice je kritickou teplotou vo všeobecnosti 24 až 27 stupňov Celzia. Nad touto hranicou sa znižuje príjem krmiva, mliečna produkcia, ale aj reprodukčné schopnosti dojníc. Zníženie dojivosti počas letných horúčav môže mať veľký ekonomický dopad. Produkcia mlieka môže byť totiž nižšia až o 10 alebo 20 %,“ dodala Sadovská. Tepelný stres podľa SFD spôsobuje aj zhoršenie reprodukcie hovädzieho dobytka a u ošípaných sa zas so zvyšovaním teploty postupne znižuje príjem krmiva a následne teda aj rýchlosť ich rastu.

​