TOP MOMENTY ITAPA 2018: Technológie nám majú zlepšovať život, no ak chce Európa konkurovať Číne, musí konať spoločne a rýchlo

BRATISLAVA / Moderné technológie sú prostriedkom, vďaka ktorému budeme žiť lepší život. Ten verejný, lebo odstraňujú byrokraciu a z miest budujú mestá s vlastným rozumom, ale aj súkromný, lebo nás inteligentne liečia. Avšak, keďže pracujú s našimi dátami, musíme byť obozretní a ochrane venovať čoraz väčšiu pozornosť. Zneužitie dát by totiž mohlo viesť ku kolapsu systému. Na týchto tvrdeniach sa zhodli desiatky domácich a zahraničných odborníkov zo sveta informatizácie a digitalizácie, ktorí vystúpili na dvojdňovom medzinárodnom kongrese ITAPA 2018. Tento rok mal podtitul Hacking the Future.

Pozrite si, aké najzásadnejšie momenty v oblasti umelej inteligencie a big data, kyberbezpečnosti i budovania inteligentných miest na ITAPA odzneli.

UMELÁ INTELIGENCIA: Európa musí konať spoločne a rýchlo

Európa si musí nájsť svoju cestu v tom, ako bude rozvíjať umelú inteligenciu. V silnej konkurencii Spojených štátov a Číny sa musí zamerať na ľudí, etickosť, bezpečnosť a vernosť základným hodnotám. „Potrebujeme koordinovanú stratégiu založenú na našich silných stránkach. Tie zahŕňajú excelentný výskum, vedúce postavenie v automobilovom a robotickom priemysle, dlhú tradíciu pri ochrane práv jednotlivcov a spoločenských záujmov a bohatej kultúrnej rozmanitosti na regionálnej i subregionálnej úrovni,“ vyhlásil na ITAPA: Hacking the Future Alessandro Annoni zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Zdôraznil, že umelá inteligencia bude napredovať len vtedy, ak bude podporená robustnou výpočtovou infraštruktúrou a kvalitnými údajmi. „Dnes vieme veľmi málo o tom, aký bude mať umelá inteligencia vplyv na spôsob, akým myslíme, rozhodujeme sa a ako to ovplyvní našu prácu. Musíme konať spoločne a rýchlo,“ dodáva Alessandro Annoni. 

BIG DATA: Dáta v medicíne už vieme vyhodnotiť za pár sekúnd

To, že big data majú obrovský potenciál, si dnes uvedomuje takmer každý. Je to najmä z dôvodu enormne rastúceho množstva dát, ktoré dokážeme o sebe zdieľať. Aktuálne sa čoraz intenzívnejšie hovorí o ich systematickom využívaní vo viacerých oblastiach, pričom ich spracúvanie spôsobuje vysoké nároky na energetickú efektívnosť. Odvetvím, kde jeho prínos vidíme najviac, je napríklad medicína. „Pred desiatimi rokmi trvalo vyhodnocovanie obrovských objemov dát sedem dní, dnes to trvá 22 minút a s našou novou technológiou môžeme procesy skrátiť na 13 sekúnd,“ uviedol na medzinárodnom kongrese ITAPA Hartmut Schultze zo spoločnosti HPE. Takto podľa jeho slov postupujú vpred vo výskume technológie akéhosi superpočítača, ktorý využíva na svoje fungovanie svetlo, a nie elektróny ako dnes. Práve takýto typ počítača by mal byť v budúcnosti schopný analyzovať obrovské objemy dát potrebné k  výskumu Alzheimerovej choroby. Výskum je podľa Harmuta Schultzeho naplánovaný na 30 rokov a zbierajú v ňom dáta od 30-tisíc pacientov, pričom potenciál spočíva aj v tom, že touto technológiou dokážu znížiť energetickú náročnosť až o 60 percent. 

KYBERNETICKÁ BEZPEČNOSŤ: Ochrane sa musíme venovať systematickejšie

Slovenská vláda, ako aj firmy si myšlienku kybernetickej ochrany osvojujú až v poslednom období. A systematickejšie sa jej rozhodol venovať aj Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Akými princípmi by sa mali riadiť bezpečnostné návrhy riešení? „Zvažovaním bezpečnostných oblastí už pri návrhu architektúry, zavádzaním jasných pravidiel a obmedzením možností pre bezpečnostné incidenty. Tretím princípom je oboznamovanie sa s informáciami len v nevyhnutnom rozsahu, no a posledným, štvrtým, je trvalý monitoring, údržba a neustále zlepšovanie siete,“ vyhlásil na kongrese Jan Majtan z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Faktom je, že niekedy trvá takmer jeden rok, kým si firma či štátna organizácia zanalyzuje svoju bezpečnosť vo virtuálnom svete. A pritom k tejto kontrole dochádza až vtedy, keď sa o nejakom útoku či úniku citlivých dát dozvie. Tieto časy treba skrátiť. „Sofistikovaní útočníci sa bežne pohybujú v technologickej infraštruktúre nepozorovane – zbierajú dáta a dokážu po sebe zahladzovať stopy. Mnohým organizáciám chýba viditeľnosť do toho, čo sa v počítačových sieťach deje,“ približuje Roman Čupka, riaditeľ spoločnosti Flowmon Network. Ako ďalej dodáva, je preto „extrémne dôležité, aby v inštitúciách fungovala neustála kontrola a detekcia. Je to možné zabezpečiť aj automatizovane, pokiaľ má firma správne pripravené a klasifikované dáta.“

Vzorom v tom, ako pristupovať a rozvíjať kyberbezpečnosť, by nám mohol byť práve Izrael. Právom sa považuje za jednu z krajín, ktorá má najlepšie rozvinutú kybernetickú ochranu na svete. Dôvodom je, že od svojho vzniku je Izrael obklopený potenciálnymi nepriateľmi a uvedomuje si, že s nástupom hybridného vedenia vojen je to nevyhnutnosť pre prežitie. „Vybudovali sme celý bezpečnostný ekosystém Israel Cyber Directorate, ktorý je vzájomne prepojený. Umožňuje nám spolupracovať v špičkových a efektívnych medziodborových tímoch, a tak riešiť rôznorodé úlohy. Úloha Israel Cyber Directorate je prioritne ochrana civilného priestoru, budovanie kapacít a medzinárodné vzťahy, na operatívnej úrovni prevádzkujeme národné jednotky CERT pre jednotlivé oblasti verejnej správy – od energetiku cez financie až po vnútornú bezpečnosť. A plánujeme aj vznik ďalších – CERT pre vzdelávanie i životné prostredie,“ vysvetlili Avi Glanz a David Grau z Ministerstva energetiky Izraela – Energy CERT.

SMART CITIES: Ako budú mestá chytré a čo na to voda?

Aké mestá dnes môžeme považovať za smart? Ktoré technológie to sú, ktoré dávajú punc inteligentného mesta? Podľa Heliodora Macka, generálneho riaditeľa SEAK a zakladajúceho člena ChcemSmartMesto.sk nie je smart, keď sa naimplementuje desať izolovaných systémov v meste. „Smart je spojiť všetky technológie do jednej otvorenej platformy a celé toto financovať z úspor inteligentného verejného osvetlenia,“ objasnil Heliodor Macko.

Budovať zo slovenských miest smart cities je úlohou vlády, ale tiež samospráv. Podľa Miriam Letašiovej z Ministerstva hospodárstva SR je pri vytváraní politiky, nástrojov, či legislatívy v oblasti smart cities potrebná diskusia a spätná väzba zo samosprávy. „Rezort hospodárstva chce byť partnerom pre súkromný a tretí sektor. Je však potrebné robiť dobré rozhodnutia. Všetko stojí a padá na financiách,“ hovorí Miriam Letašiová. Okrem finančného mechanizmu zo štátneho rozpočtu prinieslo ministerstvo pre malé a stredné podniky financie aj z operačného programu Výskum a inovácie. „Tu bola implementovaná výzva zameraná práve na inteligentný priemysel a technológie, s alokáciou 30 miliónov eur a súčasne bude opätovne rozšírená na ďalších 50 miliónov eur,“ dopĺňa Miriam Letašiová.

Mimochodom, čo si myslíte pijeme už aj smart vodu? Túto otázku na ITAPA položil Milan Hutkai zo spoločnosti Infra Services, ktorá je dcérskou spoločnosťou Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Odpoveď vás možno prekvapí, lebo áno, pijeme. Celý proces jej kolobehu od výroby, cez dopravu, použitie, čistenie a znova vrátenia do prírody totiž zastrešuje smart riešenie. „Pri vývoji sme si stanovili päť atribútov – riešenie muselo byť smart, konkrétne, akceptovateľné, reálne a časovo merateľné,“ vysvetľuje Milan Hutkai a dodáva, že kvalitné dáta a malá integrácia sa dnes už stávajú štandardom. Systémové riešenie Infra Services postavili na báze SAP. Dôvod bol jednoduchý - na základe svetového merita prevažuje a ponúka výhody aktualizácie na ročnej báze spolu so skúsenosťami pri riešení z celého sveta. „Aktualizácia sa síce premieta do nákladov firmy, no lokálne riešenie nevníma rozvoj celosvetovo,“ dodáva Hutkai.