O výške minimálnej mzdy rozhodne vláda. Odbory a zamestnávatelia sa nedohodli

BRATISLAVA / Odbory a zamestnávatelia sa ani tento rok nedohodli na výške minimálnej mzdy, a tak musí rozhodnúť vláda svojím nariadením. Odbory požadujú 645 eur. Podľa zamestnávateľov je podľa výkonu ekonomiky priestor na zvýšenie minimálnej mzdy maximálne na sumu 552 eur.

Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) odmietla návrh minimálnej mzdy pre rok 2020 vo výške 552 eur, ako ju navrhli minulý týždeň predstavitelia zamestnávateľov. Dôvodom má byť fakt, že danú sumu pre budúci rok garantuje aj aktuálne platný zákon o minimálnej mzde a zamestnávatelia tak nenavrhli podľa KOZ nič navyše. Odborári naopak trvajú na svojom návrhu, ktorý počíta s minimálnou mzdou na úrovni 635 eur. Konštatoval to v pondelok prezident KOZ Marián Magdoško.

Odborári  nešpecifikovali, pod akú úroveň minimálnej mzdy by nechceli ísť. "Minulý týždeň sa o tejto téme hovorilo dosť. Dnes je posledný deň, kedy sa môžeme dohodnúť na výške minimálnej mzdy so zamestnávateľmi. S nimi sme sa stretli už v máji, kedy sme náš návrh na 635 eur odôvodnili. Zamestnávatelia nás však odmietli. Už vtedy mali do dvoch týždňov predložiť ich návrh. Ten nám bol však predložený až minulý týždeň, a to 552 eur. Z môjho pohľadu ide o aroganciu z ich strany, pretože danú sumu garantuje zákon. Ak sa nedohodneme, vláda bude povinná zvýšiť minimálnu mzdu pre rok 2020 na 552 eur. Zamestnávatelia teda neponúkli nič navyše," povedal Marián Magdoško. O koľko porastie minimálna mzda z aktuálnych 520 eur na budúci rok je teda zatiaľ otvorené. Hovorí sa o sume 570 eur, no je to otázne. Obe strany sa zhodujú len v tom, že do budúcna je potrebné nájsť vzorec, podľa ktorého by minimálna pláca na Slovensku rástla. Najbližšie oficiálne rokovanie na pôde úradu vlády bude v auguste.

Zamestnávatelia priestor na vyjednávanie nevidia

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR by minimálna mzda nemala byť politickou témou, ale mala by vychádzať z reálnych ekonomických a sociálnych ukazovateľov. "Nevidíme už priestor na seriózne a konštruktívne rokovanie so zástupcami zamestnancov. Apel odborárov, aby sme  ešte pondelok využili možnosť na rokovanie, nám príde nekorektný, nakoľko odborári minulý týždeň neprišli na vopred dohodnuté rokovanie k vyjednávaniu budúcoročnej výške minimálnej mzdy. Dali prednosť rokovaniu s politickou stranou, čím nám dali jasne najavo, že o konštruktívne rokovanie nestoja. Mrzí nás, že tým zároveň narušili vzájomný sociálny dialóg. Zástupcovia zamestnávateľov nemali s kým ani po viac ako 20 minútach rokovať, vyjednávanie sa tak z dôvodu neprítomnosti predstaviteľov KOZ neuskutočnilo," uvádza vo svojom stanovisku Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.

"Neodôvodnené a ničím nepodložené razantné navyšovanie v kombinácii s príplatkami na minimálnu mzdu nadviazanými môže mať v časoch, keď sa nebude ekonomike tak dariť naozaj veľmi negatívny dopad, a to aj na zamestnancov.  Sme na konci obdobia dobrých ekonomických výsledkov, nastavovať takýmto zásadným spôsobom výšku minimálnej mzdy ako navrhujú odborári  považujeme za ekonomicky nezodpovedné. Ak sa rozprávame o tom, že treba zvyšovať príjmy nízkopríjmových skupín, tak na to je riešenie práve zvýšenie nezdaniteľnej časti dane, jej naviazanie na rast minimálnej mzdy tak, aby práve nízkopríjmové skupiny neboli oveľa viac zdaňované každým zvýšením minimálnej mzdy. Aby sme minimálnu mzdu odpolitizovali, trváme na zavedení predvídateľného mechanizmu, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala," uvádza Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Na minulotýždňovej tlačovej konferencii zamestnávateľov odzneli podľa prezidenta KOZ polopravdy. "Naše požiadavky na mierne navýšenie minimálnej mzdy sú oprávnené. Strašenie, že sa minimálna mzda nemôže zvyšovať z dôvodu hroziacej hospodárskej krízy a s tým spojeným prepúšťaním, počujeme pri každom rokovaní so zamestnávateľmi o minimálnej mzde. Ďalšou polopravdou je napríklad tvrdenie, že do zaostalých regiónov neprídu investori, ak bude minimálna mzda cez 600 eur. Investori nebudú chcieť nikdy prísť do týchto miest, dokým tam nebude dotiahnutá infraštruktúra," pokračoval Magdoško.

Zamestnávatelia oponujú pri spoločnom vyjednávaní s KOZ o výraznejšom navýšení minimálnej mzdy napríklad tvrdením, že už zamestnancom, ktorí sú na úrovni tejto mzdy, museli dvíhať platy z dôvodu príplatkov za prácu v noci, cez týždeň a sviatky. KOZ to neberie ako oprávnenú pripomienku. "Náš tlak na príplatky za prácu v noci je relevantný. Ľudia na Slovensku suverénne najviac pracujú v noci v rámci celej EÚ. Grécko, ktorému sa celá EÚ skladala na dlhy, má minimálnu mzdu na úrovni zhruba 683 eur. Ak si stále budeme uťahovať opasky, pomyselné nožnice v rozdieloch medzi západnými krajinami a SR sa budú stále iba otvárať," podotkol Magdoško.

Prezident KOZ na záver dodal, že predstavitelia zamestnávateľov pošlú podľa jeho informácií v pondelok ministrovi práce list, v ktorom uvedú, že sa na výške minimálnej mzdy pre rok 2020 s odborármi nedohodli. Rovnako tak urobia podľa Magdoška aj samotní odborári.

Za posledné štyri roky nárast o 37 percent

Od roku 2015 po rok 2019 vzrástla minimálna mzda podľa zamestnávateľov o 37 %, pričom len samotné dane a odvody vzrástli zo 149 eur na 273 eur. Zároveň Zákonník práce stanovuje viacero úrovní minimálnej mzdy, pričom tá najvyššia už teraz presahuje úroveň 1 000 eur a v kombinácii s príplatkami za prácu cez víkend a v noci prevyšuje priemerné zárobky napríklad IT špecialistov.

"Ako zamestnávatelia si uvedomujeme náročnosť práce, ktorú vykonávajú naši zamestnanci a máme za to, že si rozhodne zaslúžia vyššie mzdy. Minimálna mzda za posledné roky významne stúpla. V uplynulých štyroch rokoch až o 37 %, čo je výrazne viac, než rast produktivity práce. Z tohto nárastu však štát našim zamestnancom významnú časť berie vo forme daní a odvodov. Preto ako riešenie ponúkame zavedenie 100-percentnej daňovej odpočítateľnej položky na minimálnu mzdu. Tá vie zvýšiť príjem zamestnancov a zabezpečiť tak omnoho vyšší čistý príjem, než umožňuje bežný rast minimálnej mzdy," dodali slovenskí zamestnávatelia.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila zo 480 eur na 520 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak stúpol na 2,989 eura zo súčasných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti vlaňajšku išiel nahor o 27,17 eura na 430,35 eura.

Smer-SD rokoval s odborármi o výške minimálnej mzdy. Ako to dopadlo? Pozrite si archívnu reportáž.

​