Tripartita nedospela k zhode na výške minimálnej mzdy. Návrh ministra práce na 580€ sa nepáči odborárom ani zamestnávateľom

BRATISLAVA / Ani v tomto roku sa zamestnávatelia s odborármi a ministrom práce nezhodli na výške minimálnej mzdy. Odborári svoje očakávania znížili na sumu 607,-eur. Zamestnávateľov ale nezaujali a nepodporil ich ani minister Ján Richter. Aj jeho rezort bude totiž musieť začať šetriť.

„Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter zaslal tripartitným sociálnym partnerom návrh ministerstva na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020. Urobil tak po tom, čo sa sociálni partneri na jej výške nedohodli. Návrh prerokujú 19. augusta 2019 na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR,“ spresnil rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Odborári prišli s kompromisom na 607€, napriek tomu neuspeli

Po takmer šiestich hodinách tripartita neprišla k dohode na legislatívnej úprave návrhu na úpravu minimálnej mzdy, zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ako aj zákona o detských ihriskách. Odborári prišli s kompromisom na 607€, no napriek tomu neuspeli. 

Napriek tomu, že v tomto čase podnikatelia stále viac hovoria o ochladení, recesii či poklese objednávok, odborári tvrdia, že nie je dôvod minimálnu mzdu nezvyšovať. "Odborári si počkajú na jesennú prognózu a ak bude priaznivá pre ekonomiku, budú trvať na vyššej minimálnej mzde a nevylučujú nátlakové akcie," povedal prezident KOZ Marián Magdoško. 

Zástupcovia zamestnávateľov s návrhom nesúhlasia 

"Nastávajú ťažké časy, v žiadnom prípade nemôže dôjsť k rekordnému nárastu minimálnej mzdy," myslí si Roman Karlubík z AZZZ. Zástupcovia zamestnávateľov považujú aj samotný návrh ministerstva práce za neprimeraný. Upozorňujú na zhoršujúce sa prognózy vývoja ekonomiky. "Národná banka očakáva spomaľovanie dynamiky rastu, čo sa nevyhnutne časom prejaví aj na trhu práce. S rapídnym navýšením minimálnej mzdy by malo nepriaznivé dopady na zamestnanosť," pripomína Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. 

Pri určovaní sumy minimálnej mzdy bolo pre ministerstvo rozhodujúce, aby zabezpečilo zamestnancovi a jeho rodine dôstojnú životnú úroveň. Výška čistej minimálnej mzdy by v súlade s Európskou sociálnou chartou mala dosahovať aspoň 60 % z čistej priemernej mesačnej mzdy, najmenej však 50 %. V súčasnosti je tento podiel na úrovni 52,44 %.

"Dlhé roky hovoríme, že by bolo potrebné priniesť seriózny systém výpočtu minimálnej mzdy na základe analytických, prognostických údajov a podobne. Ale politický výraz automat k 60% považujeme za politikum," vysvetľuje viceprezident RÚZ Mário Lelovský. Téma minimálnej mzdy dorazí na jeseň aj do parlamentu, keďže poslancov čaká návrh Roberta Fica na automatické zvyšovanie minimálnej mzdy podľa priemernej mzdy. SNS už avizovala, že návrh podporí, ale žiada zavedenie minimálneho dôchodku. 

V európskom meradle máme siedmu najnižšiu minimálnu mzdu 

Slovensko na vrchole rebríčka minimálnej mzdy v rámci krajín Európskej únie rozhodne nie je. Práve naopak, máme siedmu najnižšiu minimálnu mzdu. Aktuálne je u nás na úrovni 520 eur v hrubom. Predbehli nás tak napríklad Slovinci, Gréci či Španieli. Stále ale na tom nie sme tak zle ako Bulhari, ktorí pri poberaní minimálnej mzdy majú na hodinu len 1,62 eur. Minimálnu mzdu má pritom zavedených len 22 krajín EÚ.

Minimálna mzda v krajinách únie, ktoré majú zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu, sa pohybuje medzi 286 eurami až 2 071 eurami v hrubom. "Najnižšiu minimálku poberajú ľudia v Bulharsku, najviac v Luxembursku. Bulhari, ktorí poberajú minimálku, tak na hodinu dostanú 1,62 eur, kým Luxemburčania za odpracovanú hodinu uvidia na výplatnej páske takmer 12 eur," informovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.

Čísla štatistického úradu dostali do pozoru ministra financií. Extrémne spomalenie rastu ekonomiky ho prekvapilo. Viac vo videu: 

​