Stretnutie tripartity bez výsledku. Nedohodli sa ani na dani z cigariet, ani na výške minimálnej mzdy

BRATISLAVA / Vybušné témy majú v pondelok na stole členovia tripartity. Minister financií im priniesol zvýšenie spotrebnej dane na tabak, ale sociálni partneri debatujú aj o výške minimálnej mzdy na budúci rok.

Zvyšovanie spotrebnej dane na tabak

Kým SNS považuje tému zvyšovania spotrebnej dane na tabak za uzavretú, minister Kamenický túto otázku definitívne zatiaľ neuzavrel. Minister Kamenický tvrdí, že je ešte stále pripravený o tomto návrhu rokovať aj s Andrejom Dankom. Dodal, že návrh definitívne stiahne, ak sa na koaličnej rade, ktorej termín zatiaľ nie je jasný, na tom zhodnú.

Most-Híd napríklad túto rovnako nepovažuje za uzavretú. Vážne výhrady k tomuto návrhu zákona majú aj zamestnávatelia, RÚZ odmieta prudký nárast dane za tabak. Okrem toho im prekáža, že zákon bol predložený na tripartitu až po tom, čo o ňom rokovala vláda. 

Sociálni partneri sa na výške minimálnej mzdy na rok 2020 definitívne nedohodli 

Sumu budúcoročných najnižších hrubých zárobkov tak aj tento rok určí vláda. Po pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na rokovanie vlády tak minister predloží vlastný návrh na zvýšenie hrubej minimálnej mzdy zo súčasných 520 eur na 580 eur, teda o o 11,5 %. Vláda však môže schváliť aj inú ako navrhovanú výšku minimálnej mzdy na rok 2020. "Všetci sociálni partneri boli proti, zamestnávatelia chceli menej, odborári viac," povedal po rokovaní o minimálnej mzde na budúci rok minister práce. Konfederácia odborových zväzov SR presadzovala zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 607,80 eura a zamestnávatelia žiadali minimálnu mzdu upraviť na 552,20 eura. 

Navrhované výrazné zvýšenie minimálnej mzdy by mohlo negatívne ovplyvniť vývoj zamestnanosti, ako aj ohroziť konkurencieschopnosť, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a nižšou mzdovou úrovňou. Uviedla to Národná banka Slovenska (NBS), ktorá takúto pripomienku zaslala rezortu práce a sociálnych vecí počas pripomienkového konania k návrhu na stanovenie minimálnej mzdy na rok 2020. "Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 580 eur je najvyššie za posledných 17 rokov," upozornila centrálna banka. Podľa NBS je potrebné zohľadniť aj aktuálne výraznejšie spomaľovanie rastu hrubého domáceho produktu Slovenska a prehlbovanie negatívnych rizík. "V takomto prostredí by výrazný nárast minimálnej mzdy mohol ekonomický vývoj ďalej znížiť," uviedla centrálna banka. Možné dopady na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a rast ekonomiky žiada NBS zohľadniť v samotnom návrhu na zmenu sumy minimálnej mzdy, ktorá by podľa centrálnej banky mala zohľadňovať aj vývoj produktivity práce. Rezort práce však pripomienku NBS odmietol. "Zvýšenie minimálnej mzdy v ostatných rokoch sa negatívne neprejavilo na miere nezamestnanosti. Prognózy vývoja ekonomiky boli brané do úvahy pri navrhovaní sumy minimálnej mzdy," odkázal rezort práce centrálnej banke.

Ak by sa minimálna mzda na rok 2020 zvýšila zo súčasných 520 eur na navrhovaných 580 eur, ľudia zarábajúci minimálnu mzdu by si nemohli znížiť zdravotné odvody o odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Tá v súčasnosti dosahuje 380 eur a klesá so zvyšujúcou sa hrubou mzdou zamestnanca, pričom pri hrubej mzde 570 eur sa už nedá uplatniť. "Predpokladá sa postupné utlmovanie až zánik tohto nástroja prirodzenou cestou. Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti neuvažuje o zrušení, zvyšovaní alebo inej zmene odpočítateľnej položky legislatívnou cestou," uviedla začiatkom augusta pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Aj pri raste minimálnej mzdy nad hranicu 570 eur tu podľa nej stále budú nízkopríjmové skupiny, ktorých príjem z najrôznejších dôvodov nebude dosahovať sumu 570 eur, napríklad pri práci na čiastkový pracovný úväzok bez ďalších príjmov. "U týchto skupín bude možné uplatnenie odpočítateľnej položky," dodala.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila zo 480 eur na 520 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak stúpol na 2,989 eura z pôvodných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti vlaňajšku išiel nahor o 27,17 eura na 430,35 eura.

Zamestnávatelia stanovenie minimálnej mzdy ako 60 % z priemernej mzdy odmietli

Všetky zamestnávateľské zväzy spolu so Združením miest a obcí Slovenska nesúhlasia s návrhom novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej by sa od roku 2021 mali najnižšie hrubé zárobky stanovovať ako 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Po pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR to povedal poslanec NR SR za Smer-SD Erik Tomáš, ktorý spolu s predsedom strany Robertom Ficom tento legislatívny návrh do parlamentu predložil. "Som rád, že sme sa zhodli v dvoch zásadných veciach," povedal. Všetci sociálni partneri podľa neho oceňujú, že sa zachová dialóg medzi sociálnymi partnermi o výške minimálnej mzdy a dohoda sociálnych partnerov bude mať prednosť pred zákonným určením výšky minimálnej mzdy. "Všetci sme sa tiež zhodli na tom, že je dobré, že sa zavádza vzorec pre výpočet minimálnej mzdy, lebo bude predvídateľná," povedal Tomáš. Odborári podľa neho návrh odsúhlasili.

So zamestnávateľmi sa však poslanec za Smer-SD nezhodol na tom, akú podobu má mať takýto vzorec. "O tom som sľúbil ešte diskusiu, ale po vypočutí argumentov z oboch strán zatiaľ nevidím dôvod, prečo by sme niečo na danom vzorci mali meniť," zdôraznil Tomáš. Zamestnávatelia k novele zákona podľa neho ešte môžu predložiť svoje návrhy. "Zamestnávatelia žiadajú zamyslieť sa nad tým, či by to namiesto priemernej mzdy nemohla byť mediánová mzda," povedal. Ide o hodnotu hrubej mzdy, pri ktorej polovica zamestnancov zarába viac ako je mediánová mzda a druhá polovica zamestnancov menej. Mediánovú mzdu však podľa Tomáša Štatistický úrad SR nestanovuje. Debata je tiež o tom, či by sa do vzorca na stanovenie minimálnej mzdy nepridali k priemernej mzde aj ďalšie veličiny. Na rokovaní tripartity však zamestnávatelia žiadny protinávrh nepredložili. "Zatiaľ nevidím dôvod, aby sme niečo menili na nami navrhovanom vzorci," dodal poslanec.

Najnižšie hrubé zárobky na Slovensku by mali od roku 2021 tvoriť najmenej 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o minimálnej mzde od poslancov za Smer-SD, ktorý minulý týždeň v piatok parlament posunul do druhého čítania. V roku 2021 by minimálna mzda mala tvoriť aspoň 60 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2019, čím by mohli najnižšie zárobky na Slovensku vzrásť až na 653 eur. Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií by totiž priemerná hrubá mzda na Slovensku za tento rok mohla dosiahnuť 1 088 eur. Výšku priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019 zverejní Štatistický úrad SR začiatkom marca budúceho roka. 

Pri stanovovaní sumy minimálnej mzdy na rok 2021 a ďalšie roky má mať prednosť dohoda zamestnávateľov a odborárov. Ak sa na sume minimálnej mzdy na rok 2021 dohodnú zamestnávatelia a odborári do 15. júla budúceho roka alebo dohoda o najnižších hrubých zárobkoch nastane spoločne s predstaviteľmi vlády na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta budúceho roka, dohodnutá výška minimálnej mzdy bude pre vládu záväzná. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na ďalší rok do konca augusta nedohodnú, má sa uplatniť vzorec, podľa ktorého by sa minimálna mzda od roku 2021 v prípade nedohody sociálnych partnerov určovala ako 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. To, že sa odborári so zamestnávateľmi dohodnú na sume minimálnej mzdy na ďalší rok, je však málo pravdepodobné. Takúto bipartitnú dohodu totiž v posledných dvadsiatich rokoch nedosiahli. Reálny je tak scenár, podľa ktorého by sa minimálna mzda určovala ako 60 % z priemernej mzdy.

Malým firmám a živnostníkom klesnú dane. Od roka 2020 ale čakajú živnostníkov aj vyššie odvody: