Slováci, príďte domov. Zamestnávatelia a zástupcovia vlády chodia lákať našincov do zahraničia

LONDÝN/DUBLIN / Boli v Londýne, potom v Dubline a boli spokojní. Zamestnávatelia leteli na obe miesta, aby spolu s vládnymi zástupcami lákali späť našincov, ktorí pracujú v zahraničí. Hlavný strašiak je brexit, no Slováci sa chcú vrátiť pre niečo iné. Tipujete správne - nie sú to peniaze. Tých starších láka najmä domovina. Navrátilcov je ale zatiaľ príliš málo - v zahraničí stále pôsobí až 15% našej pracujúcej populácie.

Po januárovej akcii v Londýne lákali našincov domov aj v Dubline. Anglicko dopadlo podľa zamestnávateľov dobre, boli sme preto zvedaví s odstupom času na Írsko, kde žije a aj prišlo menej Slovákov a máme aj menšiu aj keď štýlovejšiu ambasádu.

"Dublin bol dokonca úspešnejší ako Londýn, čo bolo aj pre nás zamestnávateľov veľkým prekvapením," reaguje prezident AmCham Gabriel Galgóci. 

Rovnako ako v Londýne, tak aj Dubline hovorili našinci rovnakým jazykom. Dôvod, prečo by sa vrátili, nie sú peniaze či hrozba brexitu. Rodina, zázemie, väčší kľud či domovina. Aj to sú dôvody, prečo by sa radi vrátili. 

Obe akcie boli úspešné

Domov sa tak vracajú špičkoví ľudia, ktorí už nemajú 20 a majú rodiny. Vtedy sa ukazujú úskalia života mimo slovenska. 
"Potrebujete zaplatiť škôlku, školu, zdravotnú starostlivosť, už sa tam žiť neoplatí," potvrdzuje vicepremiér Richard Raši.

Z 300 záujemcov už reálne 50 aj robí na slovensku. Spokojný je aj Richard Raši, jeho úradu sa podaril HR frajersky povedané dobrý headhunt. "15 rokov žila v Londýne a u nás spracováva dáta a je špičková odborníčka," približuje Raši. 

Nasleduje Dánsko 

Vďaka úspešnosti oboch ciest a už najbližšie vládna delegácia s podnikateľmi vyberie do Dánska, teraz sa však zameria na úplne inú cieľovú skupinu. "V Dánsku sú práve študenti stredných a vysokých škôl, ktorých sa budeme snažiť presvedčiť, aby sa po skončení štúdia vrátili na Slovensko," vysvetľuje Galgóci. 

So študentmi to bude ale ťažšie, kedže väčšina ľudí sa vracia práve pre rodinu, keď už majú deti. "S tými je to dosť ťažké, lebo sa len zoznamujú s prostredím," verí Mário Lelovský, viceprezident RÚZ. 

Suplovanie problému

Napriek tomu, že ide o úspešné akcie, ktoré si zamestnávatelia pochvaľujú, ide len o suplovanie niečoho, čo tu chýba.
"Slovensko nemá komplexnú starostlivosť návratovej politiky, sme jedna z mála krajín, ktorá má veľa ľudí v zahraničí, je to vyše tristotisíc, čo je v podstate 15 percent z pracujúcej populácie," približuje Lelovský. 

Koniec koncov, na Slovensku chýba až 13 tisíc zamestnancov v IT sektore a množstvo ďalších odborníkov. Ale všetci, ktorí sa vrátia sú na nezaplatenie, alebo aspoň zaplatenie dobré. Každé miesto, ktoré sa potom zaplní v nejakej slovenskej firme špecialistom, sa totiž ráta.

Vytváranie úspor nie je pre Slovákov samozrejmosťou. Zadĺženosť domácností pritom rastie: 

​