Úspory rastú, nie však dosť. Slováci navyše sporia nesprávne

BRATISLAVA / Slováci opäť objavili čaro sporenia. Potvrdzujú to aj štatistiky, podľa ktorých naše úspory dosiahli najvyššiu úroveň za ostatných 15 rokov. Ale vraj si odkladáme málo a sporíme nesprávne. Na účtoch v bankách totiž držíme peniaze bez toho, aby sme na nich zarobili.

Lepšie ekonomické časy velia tvoriť si rezervu na tie horšie. Miera úspor preto u nás rastie. "Priemerný Slovák sporí asi niečo viac než 100 eur mesačne," priblížil riaditeľ odboru výskumu NBS Martin Šuster. 

Pre domácnosť slušný základ, no ani ten si nemôže dovoliť každý. "20 % ľudí sú tí, ktorí žijú z minulých úspor, prípadne si požičiavajú," dodal Martin Šuster. 

Najmä v ukazovateli finančných aktív sme na chvoste európskeho rebríčka. "Aktuálne sú zhruba 14 tisíc eur na osobu," vysvetlil hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. 

Európsky priemer je však podstatne väčší

Dôvodov je hneď niekoľko. Okrem nízkych platov je to stále aj pomerne rýchle tempo zadlžovania, ktoré najmä pri hypotékach ukrajuje značnú časť úspor. "Slovenské domácnosti majú na finančných aktívach len zhruba pätinu toho, čo je priemer EÚ," upresnil Zdenko Štefanides. 

"Robíme chybu v tom, do čoho sporíme, pretože potom sa ten rozdiel ako keby rozširuje," potvrdil Martin Daráš, finančný expert Partners Group SR. 

Ešte stále sme totiž konzervatívni a bojíme sa prísť o svoje úspory. Inflácia to však čiastočne urobí za nás. "Viac ako 60 % peňazí, ktoré majú ľudia v bankách, sú uložené na bežných, prípadne sporiacich účtoch bez viazanosti, na ktorých je dnes úroková sadzba blízka nule," poznamenal Maroš Ovčarik, riaditeľ portálu Finančný kompas. 

Na bežných účtoch prerábame  

Pri súčasných rekordne nízkych úrokoch nám peniaze uložené v banke zarobia asi toľko, ako keby sme ich doma napchali do vankúša. Lenže, ako na to, keď úroky sú nízke a z výnosov nám odhryzne inflácia a daň?

"Dnes, ak človek chce udržať hodnotu svojich úspor alebo zarobiť, musí aspoň časť peňazí investovať," odkázal Maroš Ovčarik. "Tých 30 % by malo byť rozdelených na 10 % na krátkodobé zdroje - rezervy a tých 20 % na dlhodobé aktíva," poradil Martin Daráš. 

Možností je viacero – od kolektívneho investovania v podielových fondoch, cez dlhopisy alebo akcie. Rozhodujúce je vždy riziko a poplatky.

Ekonomika nemilo prekvapila. Spomalenie sa môže prejaviť na poklese zamestnanosti: 

​