Peniaze s toxickým účinkom. Od poslednej krízy vytlačila ECB neuveriteľné množstvo peňazí, kryté však nie sú
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ďalšie tlačenie peňazí do ekonomiky eurozóny môže mať katastrofálne následky. Od poslednej krízy Európska centrálna banka pustila do obehu neuveriteľných vyše dva a pol bilióna eur, ktoré nie sú ničím kryté. Odniesť si to môžu najmä menšie ekonomiky, teda aj tá naša.
V treťom štvrťroku sme očividne podradili a hospodársky rast dosiahol iba jednu celú tri desatiny percenta. Výkonnosť slovenskej ekonomiky klesá rýchlejšie ako sa pôvodne očakávalo a jedným z dôvodov je fakt, že jej najväčších ťahúňov postupne začínajú chytať kŕče.
Problémy začínajú pociťovať najmä automobilky a ich subdodávatelia, ktorých úspešnosť závisí predovšetkým od situácie v Nemecku. Ak sa nebude dariť ekonomickým gigantom, sami sa môžeme aj rozkrájať. “Slovensko samé nevykľučkuje, to viem zodpovedne," poznamenal predseda SOPK Peter Mihók.
Výzvou je preto najmä udržanie pracovných miest
Tlak konkurencie a automatizácia robí svoje aj v Slovenskej pošte, ktorá s 13 tisíc zamestnancami patrí k najväčším spoločnostiam na Slovensku. “My sme už začali redukciou manažérskych a administratívnych kapacít, budeme o tom informovať, ale je to úplne legitímny nástroj, ako zlepšiť hospodárenie," skonštatoval generálny riaditeľ Slovenskej pošty Peter Helexa.
Firmám nepomohli ani vládne opatrenia a špeciálne odvody, či už pre reťazce alebo banky. “V roku 2019 sa zvýšili náklady pre podnikateľskú sféru," potvrdil Peter Mihók. “Opäť sa potvrdilo staré porekadlo, že nič nie je také trvalé, ako dočasné vládne opatrenia," uviedol ekonomický analytik INESS Martin Vlachynský.
Dehonestujeme hodnotu peňazí
Ešteže ekonomika stále rastie, síce pomalšie, ale predsa. Či ju oživí ďalšie tlačenie peňazí v eurozóne, je však otázne. Záporné úrokové sadzby odrádzajú ľudí sporiť a je len otázka času, kedy sa to obráti proti nám. Postupne tak dehonestujeme hodnotu peňazí, ktorá už v blízkej budúcnosti môže spôsobiť prasknutie až príliš toxickej bubliny.
Môžeme len tipovať, že sa tak stane skôr na pracovnom alebo realitnom trhu. “Čo keď ľudia prestanú splácať svoje záväzky v rámci realitného trhu? Vieme, ako vznikla predchádzajúca kríza v USA," zhodnotil Peter Mihók.
Banky odmietajú osobitý odvod. Analytik varuje, že to nakoniec aj tak zaplatia klienti: