Od priemyslu k službám. Vznikne na Slovensku ministerstvo turizmu?

SLOVENSKO / Slovenská ekonomika by sa mala postupne odkláňať od priemyslu k službám. Cestovný ruch by tak mohol ťahať naše hospodárstvo väčšou silou ako doteraz. Dôvodom je najmä nástup nových technológií a automatizácia v priemyselných odvetviach. Dlho však platilo, že o turizme sa u nás najmä veľa hovorilo a výsledok bol minimálny.

Cestovný ruch je u nás stále nedocenený a na našom hospodárstve sa podieľa len približne dva a pol percentami. Počet turistov a prenocovaní síce rastie, no pozitívne vplyvy rekreačných poukazov vyvážili tie negatívne. “Napríklad veľmi razantné zvyšovanie miezd, najmä minimálnej mzdy a na ňu naviazaných príplatkov, ktoré veľmi silne cítiť práve v tomto sektore, kde tá úroveň miezd je o niečo nižšia," uviedol ekonomický analytik INESS Martin Vlachynský. 

Jedným z hlavných problémov cestovného ruchu na Slovensku je najmä množstvo regulácií. Zlepšiť jeho postavenie by tak mohlo napríklad vytvorenie samostatného ministerstva. “Lebo len takto, poviem to polopatisticky, vieme efektívne využívať zdroje, ktoré máme a ktoré sa vrátia nielen podnikateľom, ale aj štátu," vysvetlil prezident Zväzu cestovného ruchu SR Marek Harbuľák. 

Vzorom nám môže byť Rakúsko

V susednom Rakúsku je podiel turizmu na HDP v porovnaní s nami viac ako dvojnásobný. Význam cestovného ruchu pochopili už dávnejšie napríklad v arabskom svete a míňajúcu sa ropu vymenili za kvalitné a atraktívne služby. “Potrebovali, aby to nestálo na jednej nohe, ale aby tých nôh bolo viacej," zhodnotil Harbuľák. 

Potenciál na niečo podobné máme aj u nás. Spúšťačom by mohla byť aj tikajúca bomba v automobilovom priemysle.  “Nemyslím si, že so Slovenska v najbližších rokoch alebo dekádach absolútne zmiznú fabriky," argumentuje Vlachynský. 

Cestovný ruch môže byť hnacím motorom našej ekonomiky 

Ľudia, ktorí z nich odídu, by sa však mohli uplatniť v službách, ktorých význam bude stále rásť. Cestovných ruch by sa preto mohol stať hnacím motorom rozvoja celých regiónov. "Z toho nárastu majú v prvom rade benefit tí poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu, ale potom v konečnom dôsledku aj naši dodávatelia, aj mestá a obce, v ktorých sa tieto služby poskytujú a v konečnom dôsledku aj štát," pripomenul Harbuľák. 

Záujem o cestovanie, žiaľ, v posledných týždňoch pre hrozbu koronavírusu klesá. Panika nie je na mieste a rušiť dovolenky celoplošne nateraz netreba. Kedy máme vlastne nárok na vrátenie peňazí od cestovnej kancelárie?
"Iba v prípadoch, ak cieľové miesto je uzatvorené pod karanténou a nie je schopné poskytovať služby cestovného ruchu," poznamenal Roman Kerkes, prezident SACKA. 

Splácanie hypoték by malo byť prehľadnejšie. NBS chystá zmeny: 

​